V modernej spoločnosti sa čoraz viac hovorí o potrebe bojovať proti dezinformáciám. V médiách, v školách, dokonca aj v politickom diskurze. Hovorí sa o potrebe rozlišovať fakty od výmyslov, overené tvrdenia od fabulácií. Ale len zriedka si položíme zásadnú otázku:
Prečo sú od tejto snahy oslobodené náboženské dogmy – vrátane zázrakov, ktoré sú iracionálne, neoveriteľné a protirečia poznaniu sveta?
„Náboženstvo je organizovaná kolektívna výnimka z potreby dôkazov.“
— Richard Dawkins
Zázraky ako problematický naratív
Biblia, Korán, Tóra – všetky tieto náboženské knihy obsahujú zázračné príbehy, ktoré porušujú všetky známe prírodné zákony:
• chodenie po vode, zázračné rozmnoženie chlebov, panenské počatie,
• zastavenie Slnka, zmŕtvychvstanie, premena vody na víno,
• rozdelenie mora Mojžišom, hora a horiaci krík, z ktorého sa prihovára Boh…
Toto nie sú len symbolické metafory – veru nie. Sú to nepodložené mýty o údajných “božích zázrakoch”, ktoré však teológovia, kňazi, rabíni, imáni a katechéti často prezentujú ako historicky pravdivé udalosti. Tie majú slúžiť na potvrdenie božej moci, vierohodnosti proroka či nadradenosti jedného náboženstva nad druhým.
„Mýtus sa stáva nebezpečným vtedy, keď sa začne vydávať za skutočnosť.“
— Carl Sagan
Moderná epistemológia verzus náboženské naratívy
Z pohľadu súčasného poznania platí:
Mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy.
Ak niekto tvrdí, že fyzická osoba vstala z mŕtvych, chodila po vode, prípadne zastavila kozmické teleso – spočíva na ňom aj dôkazné bremeno. A ak takéto dôkazy chýbajú, nemôžeme to považovať za fakt, ale len za nárok slepej viery.
„Čím mimoriadnejší je nárok, tým silnejší dôkaz si vyžaduje.“
— Christopher Hitchens
„Tvrdenia bez dôkazov možno odmietnuť aj bez dôkazov.“
— Hume/Dawkins parafráza
Splnené znaky dezinformácie:
1. Nepodloženosť a absencia dôkazov
2. Iracionalita a porušenie prírodných zákonov
3. Autoritatívne šírenie ako „pravdy“
4. Ideologický účel – podpora výlučného svetonázoru
„Dezinformácia nie je len lož. Je to lož s účelom – zmanipulovať myslenie.“
— Noam Chomsky
„Keď raz naučíš ľudí veriť nezmyslom, uveria už čomukoľvek.“
— Voltaire
Etický rozmer: manipulácia cez zázrak
Náboženské zázraky sa neučia ako metafory, ale ako „pravda“. Deti v mnohých školách, najmä v cirkevných, sa neučia o tom, ako kriticky posudzovať zázraky, ale že im musia slepo veriť. Viera sa stáva normou a pochybnosť sa trestá pocitom viny.
Výsledkom nie je len pasivita – ale nebezpečná mentálna dispozícia veriť čomukoľvek, čo príde zhora. Presne to, čo neskôr zneužívajú populisti, konšpirátori, autoritári a náboženskí fanatici.
„Daj mi dieťa na sedem rokov a ja ti ukážem človeka navždy.“
— Ignác z Loyoly (zakladateľ jezuitského rádu)
„Deti sa neučia veriť – deti sa učia myslieť. Ale len ak ich k tomu vedieš.“
— Neil deGrasse Tyson
Zázraky v školách? Vedecký analfabetizmus.
Učiť o zázrakoch ako o skutočnosti je v princípe to isté ako učiť o plochej Zemi, homeopatii alebo škodlivosti očkovania – bez kritického filtra. Je to výstrel do hlavy racionalite, ktorá by mala byť základom vzdelávacieho systému.
„Škola má učiť, ako premýšľať – nie v čo veriť.“
— Robert Green Ingersoll
„Nie je problém v tom, že deti veria v zázraky. Problém je, keď im dospelí hovoria, že zázraky sú fakty.“
— Dan Barker
Nastal čas pomenovať veci pravým menom
Biblické zázraky neprešli žiadnym dôkazným testom. Sú šírené v mene autority, často bez možnosti diskusie, a používajú sa na legitimizáciu výlučnej pravdy. Spĺňajú tak všetky znaky modernej dezinformácie – aj keď sú posvätené tradíciou.
Tradícia však nie je imunitou voči klamstvu.
Ak sa máme brániť dezinformáciám, musíme to robiť dôsledne – aj keď sa týkajú „posvätných“ textov.
Sloboda vierovyznania neznamená právo šíriť neoverené tvrdenia ako fakty v priestore, kde sa očakáva pravda.
„Viera je súkromná. Ale pravda je verejná vec.“
— Sam Harris
„Náboženstvo môže inšpirovať lásku, ale len rozum vie rozoznať pravdu od ilúzie.“
— Bertrand Russell
