Vážení priatelia racionálnej mysle a liberálnej demokracie!
Dostal som takúto naliehavú prosbu od môjho čitateľa:
„Myslím si, že politikov strán PS, SaS, KDH, Demokratov a podobných by mal niekto školiť, ako čeliť kvázi argumentom, ktoré používa predovšetkým Smer a Hlas. Lebo keď počúvam politické debaty, títo politici sa veľmi ľahko dajú nachytať – buď nepoznajú protiargumenty, alebo ich argumentácia pôsobí kostrbato, takže im bežný, neškolený volič neuverí. Prosím vás, venujte sa tomuto problému! Prosím!“
A tu je moja odpoveď:
Milý čitateľ, čitatelia, priatelia!
ďakujem za vašu trefnú a naliehavú pripomienku. Máte pravdu – politici strán ako PS, SaS, KDH či Demokrati často pôsobia v diskusiách nepripraveným dojmom, keď čelia manipuláciám, klamstvám a kvázi argumentom zo strany Smeru, Hlasu, Republiky či iných dezinformačných špecialistov. Ale dá sa na to vôbec pripraviť, keď denno-denne títo dezoláti prerážajú ďalšie iracionálne dno? Obávam sa, že tu len školenie politikov nestačí, aj keď by to aj tým veľmi prospelo. A prečo? Pretože aj tak sú vždy na konci dňa najdôležitejší voliči. A tí dnes – unavení, frustrovaní, sklamaní – podliehajú dezilúziám alebo dezinformačnej vládnej propagande, ktorá im namiesto kritického myslenia ponúka rozprávky o autoritárskych spasiteľoch, zradcoch „tradičných hodnôt“ a o svetovom liberálnom sprisahaní.
Preto dnes nestačí mať na našej strane len vyškolených excelentných rečníkov. Potrebujeme hlavne kriticky mysliacu občiansku verejnosť. A to je úloha pre nás všetkých, ktorí ešte veríme, že pravda nevzniká sústavným opakovaním iracionálnej lži, ale faktickým overovaním, kritickou analýzou a logickou diskusiou.
Takže, my všetci racionálne mysliaci ľudia – vyhrňme si rukávy!
Vzdelávajme! Diskutujme! Presviedčajme! Nie iracionálnou hádkou, ale logickou diskusiou, konštruktívnou argumentáciou a vytrvalým apelom na fakty, dôkazy a rozum. Pred nami totiž nestojí len nejaký birmovaný komunista Fico a jeho populistická koaličná stoka – stojí pred nami aj tisíce rokov staré dogmatické myslenie, ktoré sa opiera o slepú vieru z doby bronzovej.
Aby sme vedeli, s čím bojujeme, pripomeňme si, čo hovorí Biblia o rozume a kritickom myslení:
„…múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“ (1. Korinťanom 1:19, parafráza Izaiáša 29:14)
„Múdrosť tohto sveta je bláznovstvom pred Bohom.“ (1. Korinťanom 3:19)
„Dôveruj celým srdcom Hospodinovi a nespoliehaj sa na svoj rozum.“ (Príslovia 3:5)
„Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na človeka a telo pokladá za svoju oporu.“ (Jeremiáš 17:5)
„Blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili.“ (Ján 20:29)
To nie je len poézia – to je systémový útok na racionalitu a kritické myslenie!
Ale my nestojíme na piesku iracionálnej viery. My stojíme na skalách racionálneho rozumu.
A za nami je dlhá línia mysliteľov, ktorí odmietli skloniť hlavu pred cirkvou a jej dogmami.
Antika nám dala Sokrata, Platóna, Aristotela, Epikura, Hypatiu – ľudí, ktorí nehľadali pravdu v zjaveniach, ale vo vyslovených otázkach a logike.
Renesancia priniesla Leonarda da Vinciho, Giordana Bruna, Galilea či Kopernika – ktorí spojili umenie, vedu a odvahu.
Osvietenstvo zas dalo svetu Voltaira, Diderota, Huma, Rousseaua, Kanta, Lockeho a ďalších – ktorí vyhlásili, že sloboda bez rozumu je ilúzia a že viera bez pochybností je autoritárske tmárske nebezpečenstvo.
„Sapere aude – Maj odvahu používať vlastný rozum!“ (Immanuel Kant)
Toto je naša civilizačná línia. Nie línia slepých veriacich, ale ľudí, ktorí sa odvážili racionálne myslieť.
A dnes je na nás, aby sme túto štafetu nezapreli. Môžu nás spomaliť. Môžu nás zosmiešniť. Môžu nás cenzurovať, zatlačiť do kúta, môžu na nás ziapať z kazateľníc, z internetu aj z parlamentu. Ale nás už nezastavia.
Pretože my už dnes vieme. A oni len stále slepo veria.
My sa pýtame. Oni len kážu.
My overujeme. Oni len hlásajú.
My pochybujeme, aby sme spoznali. Oni veria, aby nemuseli myslieť.
Ale pravda nepotrebuje zjavenie. Pravda potrebuje otvorenú myseľ.
A tú si musíme udržať, pestovať a prenášať na ďalšie generácie.
Preto vás, milý čitateľ – a aj vás všetkých, ktorí ešte myslíte – vyzývam:
Nenechajme politické debaty len na politikoch. Buďme občianskym hlasom rozumu vo svojom okolí.
Nezľaknime sa jednoduchých lží – síce je racionálna pravda zložitejšia ako iracionálna dogmatická lož, no o to cennejšia.
Ukazujme, učme, vysvetľujme – neúnavne, trpezlivo, premyslene.
Dejiny stoja na našej strane. A naša demokratická a slobodná budúcnosť na nás čaká.
Bojujme teda nie mečom, ale slovom. Nie vierou, ale poznaním. Nie modlitbou, ale otázkou a diskusiou.
Pretože človek, ktorý sa pýta a kriticky rozmýšľa, je veľkou hrozbou pre každý dogmatický a autoritársky systém, ktorý ho stále túži ovládať.
A my – sa pýtať a diskutovať nikdy neprestaneme!
