Charlie Kirk sa rád prezentoval ako akýsi slobodomilovný „diskutér“, ktorý chodí na univerzitné kampusy hľadať pravdu. No v skutočnosti však jeho vystúpenia pod značkou Turning Point USA a v sériách ako Culture War Tour či Free Speech Tour nikdy neboli o skutočnom otvorenom dialógu a úprimnom hľadaní objektívnej pravdy. So svojimi zavádzaniami, nepravdivými faktami a hromadou logických klamov boli presnou negáciou otvorenej logickej diskusie. Boli to len kazateľsko-propagandistické akcie s jasným cieľom:
• Nábor a indoktrinácia mladých do klerikálno-konzervatívno-nacionalistickej agendy.
• Klerikálno-konzervatívna propaganda a dogmatické kázene – prichádzal už s hotovými tvrdeniami a “nemennými náboženskými pravdami”, často dôkazne nepreukázanými a tým pádom aj zavádzajúcimi či až úplne nepravdivými. Prichádzal s “náboženskými pravdami”, ktoré však neplánoval a ani nepripúšťal podrobiť vo svojich “diskusiách” konštruktívnej kritike a takto ich vlastne celé nechať vedecky spochybniť, ako sa to v skutočnej konštruktívnej a logickej diskusií bežne robí.
• Obraz mučeníka pravdy – falošne sa staval do strojenej pózy akéhosi umlčiavaného a prenasledovaného hrdinu, zatiaľ čo v skutočnosti si len celý čas cielene budoval svoj autoritársky politický kult.
• Polarizácia a kultúrna vojna – cieľom nebolo porozumenie a tolerancia, ale práve cielené prehlbovanie ideologického konfliktu.
Charakteristické Kirkove výroky
Kirkova rétorika bola plná pokrytectva: na slobodu slova sa odvolával len vtedy, keď ju mohol zneužiť na zastrašovanie, šírenie paniky a ideologickej nenávisti.
• „Islam je meč, ktorým ľavica (liberálni demokrati) podrezáva krk Amerike.“
• „Nemôžete mať slobodu, ak nemáte kresťanské obyvateľstvo.“
• „Nechcem byť inkluzívny … Desatoro je to najlepšie.“
• „Potrebujeme norimberský proces pre každého lekára, ktorý poskytuje trans-zdravotnú starostlivosť.“
• „Ak uvidím černošského pilota, poviem si: dúfam, že je kvalifikovaný.“
Takéto výroky jasne ukazujú, že Kirk nebol žiadny konštruktívny diskutér. Bol to len cynický propagandista – moderný Goebbels – ktorý celý čas staval na strachu, nenávisti a ideologickom rozdelení spoločnosti. Jeho „diskusie“ neboli dialógom, ale iba fanatickým kázaním svojej nemennej dogmatickej “pravdy”, ktorej jediným cieľom bolo vyvolať hnev, nenávisť, rozdelenie spoločnosti a slepú náboženskú poslušnosť.
Ako z Kirka spravili mučeníka
Po jeho vražde sa americké konzervy okamžite pustili do budovania obrazu svojho mučeníka:
• V Kongrese bola držaná minúta ticha, štátne zástavy na pol žrde.
• Na Kirkovom pohrebe Trump vyhlásil: “Ja svojich oponentov nenávidím a neprajem im nič dobré”.
• Konzervatívni komentátori paralelne vyzývali na „pomstu“ a „konečné zúčtovanie s ľavicou” (čiže v ich očiach s liberálnymi demokratmi).
• Médiá napojené na MAGA hnutie začali hovoriť o Kirkovi ako o „obrancovi svätej pravdy“, ktorý bol umlčaný, aby sa vzápätí stal akýmsi “národným symbolom”.
Takto z človeka, ktorý demokratickú spoločnosť iba celý čas cielene rozoštvával, konzervy vyrobili za noc „svätého mučeníka“ – a jeho smrť sa následne masívne zneužíva ako palivo pre svoju ďalšiu fanatickú konzervatívnu, dogmatickú a xenofóbnu mobilizáciu.
Biblické paralely
Nie je náhoda, že Kirkova rétorika pripomína niektoré najtvrdšie pasáže Biblie, ktoré kresťanskí fundamentalisti používajú proti neveriacim:
• „Kto neuverí, bude zatratený.“ (Mk 16,16)
• „Ak sa neobrátite, všetci zahyniete.“ (Lk 13,3)
• „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa.“ (Mt 25,41)
• „Kto nie je so mnou, je proti mne.“ (Mt 12,30)
• „Kto neverí, je už odsúdený.“ (Jn 3,18)
Tieto biblické verše neponúkajú hľadanie pravdy a veru ani žiadne ľudské porozumenie – ponúkajú len nenávistné rozdelenie: veriaci versus neveriaci, spasení versus zatratení. Kirkova kazateľská póza presne nadväzuje na túto biblickú logiku: namiesto dialógu iba svetský inkvizičný trest a “božie zatratenie”, namiesto hľadania porozumenia a spoločného jazyka len demagogické zastrašovanie a despotické tresty.
Záver
Charlie Kirk nikdy nebol skutočne racionálny a demokratický diskutér, úprimne hľadajúci objektívnu pravdu. Bol to fanatický dogmatický autoritársky kazateľ a propagátor kultúrnej vojny, ktorý využíval liberálno-demokratickú slobodu slova nie na hľadanie objektívnej pravdy a riešení spoločenských problémov, ale iba na šírenie ideologickej nenávisti a rozdelenia celej americkej spoločnosti. Jeho tragická smrť sa v rukách konzervatívcov a klerikálnych ideológov stala užitočným nástrojom – vyrobili z neho svojho mučeníka. Takže je úplne jasné, komu to všetko nakoniec najviac prospelo.
A rovnako ako biblickí proroci zatratenia, aj on bol v skutočnosti len ideologickým poslom toho istého xenofóbneho dogmatického zla – poslom rozdelenia, strachu, nenávisti a dogmatickej slepej poslušnosti.
