Prečítal som si článok Michala Havrana: „Spoločnosť rozvrátená politikou“
https://komentare.sme.sk/c/23493978/spolocnost-rozvratena-politikou-pise-michal-havran.html
A niečo zásadné mi tam chýbalo.
Michal Havran má nepochybne talent – jazykový, štýlový, dramaturgický. Vie písať. Vie navodiť atmosféru, pracovať s kultúrnymi referenciami a vystihnúť estetiku spoločenského úpadku. Jeho texty sú plné patosu, úvah, obrazov a metafor. Lenže tentoraz, v článku o „rozvrátenej spoločnosti politikou“, to zostalo len pri brilantnom krúžení okolo prázdna.
Lebo ak je spoločnosť naozaj rozvrátená – a s tým súhlasím – tak sa treba pýtať: Kto je skutočnou príčinou? Kto systematicky ničí sekulárnu liberálnu demokraciu, racionalitu, vedu, školstvo a hodnoty slobody jednotlivca?
Havran však nikde nevysloví kľúčové slová: náboženský fundamentalizmus, klerikalizmus, konzervatívny populizmus, masová infantilizácia cez vieru v nadprirodzeno a následný kolaps kritického myslenia. Namiesto toho sa obmedzí na estetickú kritiku formy: že politici kričia, diskusie sú plytké a niekto urazil vedca.
Ale kto je v pozadí? Kto v tejto krajine premrežoval školstvo náboženskou dogmou? Kto otvoril dvere do parlamentu ľuďom ako Záborská, Kuffovci, Čepček, Taraba, Vašečka…? Kto útočí na sekularitu štátu? Kto vyhlasuje vojnu liberálom a liberálnej demokracii? Kto zľahčuje a relativizuje slovenskú klérofašistickú minulosť a vydáva náboženské tmárstvo za „posvätné tradičné hodnoty“?
Náboženstvo je dnes preukázateľne hlavním ideologickým motorom dnešného populistického rozvratu sekulárnej liberálnej demokracie a racionality a súčasne aj jeho hlavným beneficientom.
Zopár príkladov:
Protiliberálne vyhlásenia
• Róbert Fico: „Musíme všetci postaviť obrovskú hrádzu progresívnej a liberálnej ideológii, ktorá sa šíri ako rakovina.“
„Liberalizmus a predstava liberálnej demokracie úplne zlyhala, je neefektívna a my musíme rozmýšľať, ako zefektívniť demokratické spôsoby riadenia štátu.“
• Ján Čarnogurský: „Liberálna demokracia je chorá. Je to systém, ktorý vedie k úpadku morálky a tradičných hodnôt.“
• Milan Krajniak: „Liberáli chcú zničiť tradičnú rodinu a vnucujú nám svoje zvrátené hodnoty.“
Protisekulárne vyhlásenia
• Anton Chromík: „Sekulárny štát je ilúzia. Slovensko by malo byť postavené na kresťanských základoch.“
• Richard Vašečka: „Oddelenie cirkvi od štátu je chyba. Kresťanské hodnoty by mali byť základom našej legislatívy.“
Protidemokratické vyhlásenia
• Štefan Kuffa: „Demokracia je len nástroj, ktorý môže byť zneužitý na šírenie nemorálnosti.“
• Marian Kotleba: „Parlamentná demokracia je falošná. Potrebujeme silného vodcu, ktorý ochráni národ.“
Proti menšinám:
• Milan Majerský: „Korupcia a LGBTI sú pliagy, ktoré ničia krajinu.“ „Aj korupcia, aj LGBTI+ môžu zlikvidovať národ ako taký.“
• Marián Kuffa: „Gejovia a lesby sú niekedy horší než vrahovia.“
• Milan Mazurek (Republika): „Cigánski asociáli nikdy nič neurobili pre tento národ a nikdy neurobia,“ a prirovnal rómske deti k „zvieratám v ZOO“.
To nie sú len „marketingové výstrelky“. To je ideologický prevrat, ktorý Havran jednoducho odignoroval a nepomenoval – alebo sa ho pomenovať proste neodvážil.
Havran píše, že politika sa zmenila na šou, že stratila racionalitu a víziu. Fajn. Ale prečo? Lebo vízia je racionálna vec. A racionalita u nás už prehrala so slepou vierou, iracionálnou emóciou a autoritárskou dogmou. A túto porážku nespôsobil čínsky TikTok, ale systematické rozkladanie myslenia cez cirkevný vplyv, zaostalé školstvo a antiosvietenstvo ako slovenská „tradičná kultúrna norma“.
Havran píše, že „televízna zábava je politika“ a že „blázinec prestal liečiť“. Opäť len metafora. Ale kto tu ten blázinec postavil? Kto umlčiaval vedu? Kto z politiky urobil púťové moralizovanie a dogmatickú a demagogickú kazateľnicu? Kto dodal populistom Ficovi a Matovičovi moc a ideologickú podporu? Kto pred voľbami čítal antiliberálne Pastierske listy?
Volil azda týchto konzervatívnych populistov sekulárny liberál? Nie. Volil ich nabudený, indoktrinovaný veriaci volič, vedený slepou vierou, resentimentom a panickým strachom z moderného sveta.
Všetky systémové dezinformačné a konšpiračné média do nohy slúžia jedinému pánovi — populistickým klerikálnym konzervám a cirkvy. Či už v Rusku, USA, Maďarsku, na Slovensku alebo všade inde na svete. Neexistuje žiadne systémové pro-liberálno-demokratické dezinformačné médium. Prečo asi?
A tak Havranov text zostáva len formálnou elegiou bez odvahy dotknúť sa podstaty. Kráča po povrchu umierajúcej demokracie, komentuje jej farbu, pach a polohu – ale nevykoná hĺbkovú biopsiu. Nezistí skutočnú príčinu smrteľnej choroby našej umierajúcej sekulárnej liberálnej demokracie.
Tento jeho článok je ako kultivovaný intelektuálny monológ v divadle plnom efektného dymu ale racionálneho ticha. Má slová, má rytmus, má emóciu – ale nemá pravdu. Nie preto, že by zámerne klamal, ale preto, že sa tej pravde veľkým oblúkom vyhol.
A bez pravdy niet budúcnosti a ani nádeje.
Ak si niekto kladie otázku, kto skutočne stojí za touto šialenou postfaktickou dobou, odpoveď znie:
slepá fanatická viera, autoritárske tmárstvo ale aj zbabelosť intelektuálov pomenovať skutočného nepriateľa racionálneho rozumu.
Presne všetko to, čo Havran neurobil.
A táto zbabelosť má aj svoje meno: selektívne kritické myslenie spôsobené kognitívnou disonanciou a vysokým konfirmačným skreslením.
Je to stav, keď autor ostro vníma politické a spoločenské absurdity, ale vedome prehliada ich skutočné korene – lebo sa skrývajú v ideológii, ktorej sa netrúfa ani len dotknúť.
P.S. Priatelia, a vy to ako vidíte?
Čo myslíte, kto dnes skutočne stojí za rozkladom sekulárnej liberálnej demokracie a racionality?
Quo bono? – „Komu toto všetko prospieva?“
Táto otázka je kľúčová vždy, keď sa svet mení na chaos.
A moja odpoveď?
– Cirkvi, ktorá už dnes nedokáže zvíťaziť v racionálnom férovom verejnom diskurze, a preto jej vyhovuje takéto tmárske, emocionálne, dezinformačné a manipulatívne prostredie.
– Konzervatívnym populistom a oligarchom, ktorí v skutočnosti nemajú čo ponúknuť okrem sektárskej identity, strachu a falošných sľubov, a preto potrebujú dezorientovaného, slepo veriaceho, poddajného voliča.
– Autoritárskym režimom (Putin, Orbán), pre ktorých je liberálna demokracia hrozbou, a preto ju potrebujú zosmiešniť, rozložiť a nahradiť „tradičným autoritárskym poriadkom“.
– Konšpiračným médiám a ideológom, ktorým demokratická sloboda slova neslúži na hľadanie objektívnej pravdy, ale len na systematické šírenie strachu, bludov a chaosu – čo im prináša peniaze, vplyv, moc a fanatických nasledovníkov.
Quo bono?
Určite nie demokratickému občanovi. Nie individuálnej a náboženskej slobode pre všetkých. Nie sekulárnej liberálnej demokracií. Nie mierovej a prosperujúcej budúcnosti.
Ale len tým, ktorí by v kvalitne kriticky vzdelanej, racionálnej a slobodomyselnej demokratickej spoločnosti nikdy nemali šancu získať rozhodujúci vplyv a takto lacno si uzurpovať všetku moc, ako v nejakej banánovej republike.
