Mnohí obhajcovia náboženskej výchovy radi tvrdia:
„Veď keď dieťa vyrastie, tak si potom napokon samo vyberie.“
Na prvé počutie to znie rozumne. Liberálne. Demokraticky.
Lenže psychológia vývinu a neurovedy hovoria niečo celkom iné.
1. V detstve sa nevytvára názor. Vytvára sa identita.
Mozog dieťaťa je v rannom veku extrémne formovateľný.
Do približne 7. roku života sa utvárajú základné vzorce myslenia, emocionálne väzby a postoj k autoritám.
Dieťa ešte nerozumie dôkazom – dôveruje. Nepýta sa „je to pravda?“, ale „miluje ma ten, kto mi to hovorí?“
Ak v tomto období počúva:
• „Boh ťa vidí“
• „Pochybnosti sú zlo“
• „Tí druhí ťa chcú oklamať“
…nevytvára si názor. Buduje si reflex. Emočný zvyk. “Identitárnu kotvu”.
Vnútorný pocit:
„Toto som ja. Toto mi dali moji rodičia spolu s láskou. Toto mi dal pán farár v kostole, katechet na náboženstve. Ak to spochybním, spochybním sám seba.“
“Identitárna kotva” je dôvod, prečo sa hovorí, že “argumenty nefungujú voči presvedčeniu, ktoré nie je založené na argumentoch.”
Je to jadrom mentálnej neslobody, ktorú musíme pri výchove detí rozpoznať – a postupne a nenásilne rozväzovať, nie ďalej upevňovať..
Preto je zmena svetonázoru u takto indoktrinovaného človeka extrémne ťažká – nie preto, že nepochopí iný pohľad, ale preto, že sa pri tom zrúti jeho emocionálna istota.
2. Kto tvrdí, že dieťa si neskôr „slobodne vyberie“, buď klame – alebo nerozumie detskému vývinu.
Ak dieťa nedostane rovnaký prístup k alternatívam, slobodu pochybovať a priestor na kritické myslenie, tak si potom ani nevyberá.
Len pokračuje v ceste, ktorá mu bola emocionálne vsadená do hlavy skôr, než vôbec chápalo, čo je to otázka.
3. Riešenie nie je represia. Riešením je systémová reforma.
Nie, liberálna spoločnosť nemá a nechce odoberať deti veriacim rodičom, ako to tu niektorí dogmatici falošne, poplašne vyhlasujú.
To robila v minulosti práve autoritárska cirkev – keď násilne odoberala „pohanské“ deti, aby ich pokrstila.
Liberál nikdy nesmie bojovať proti dogme s dogmou.
Ale rovnako nesmie pasívne sledovať, ako sa tu deti systematicky indoktrinujú bez šance na ich mentálnu obranu a ochranu.
Preto sú potrebné nekompromisné kroky v mene ochrany myslenia detí:
Povinná etická výchova už od škôlky
Nie ako voliteľný doplnok k náboženstvu, ale ako jeho plnohodnotná náhrada. Nie ako „výchova k poslušnosti“, ale ako výchova k humanizmu a k empatii.
Ako výučba slobody, zodpovednosti, kritickej sebareflexie.
Dieťa musí od útleho veku pochopiť, že morálka nie je pevná nemenná dogma, ale dynamický dialóg.
Rozvoj kritického myslenia už od prvého ročníka základnej školy
Slovensko dnes dramaticky zanedbáva výučbu logiky, diskusnej argumentácie a analytického uvažovania.
Škola stále zostáva len pasívnym priestorom memorovania a autority, nie hľadania pravdy.
Ak toto nezmeníme, deti nebudú skutočne slobodné a premýšlajúce. Budú iba lojálne ku náboženským autoritám a ku tisíce rokov starým a morálne už dnes neaktuálnym dogmám.
Zrušenie cirkevných škôl ako verejne dotovaných indoktrinačných centier
Štát nemá financovať školy, ktoré slúžia iba jednej vyvolenej dogmatickej ideológii, ktoré sa pritom tvária ako moderné vzdelávacie inštitúcie.
Každá škola, ktorá uprednostňuje dogmu pred rozumom, by mala prísť o verejné peniaze aj o akreditáciu.
Masívna spoločenská osveta
Sekulárna etika, rozum, humanizmus – to všetko musí byť verejne prítomné minimálne tak hlasno a intenzívne, ako dnes znejú hlasy dogmatických kazateľov, biskupov a konzervatívnych populistov.
Deťom treba ponúknuť svetlo poznania skôr, než budú obetované na oltár slepej dogmatickej poslušnosti.
Dieťa nie je cirkevný majetok. Je to nový človek modernej doby.
Ak si spoločnosť naozaj ctí slobodu a rovnosť, musí chrániť tých, ktorí sa ešte nevedia brániť.
Nie despotickou silou, nie autoritárskymi zákazmi – ale tým, že deťom vytvorí podmienky, kde môžu samy slobodne a kriticky premýšľať, pýtať sa, neustále pochybovať a vedecky skúmať svet okolo seba.
„Deti kladú úžasné otázky. Prečo je nebo modré? Čo je sen? Ako vzniká dúha? … Vedecké myslenie je vrodené. To, čo nazývame (náboženským) vzdelávaním, často túto zvedavosť potláča.“
— Carl Sagan, The Demon-Haunted World (Svet strašidiel)
Kto tvrdí, že takéto opatrenia sú extrémne, nech sa pozrie do krajín, kde sa to podarilo:
Škandinávia, Estónsko, Holandsko…
Z religióznych spoločností sa tam stali moderné, otvorené a kriticky mysliace kultúry.
A kto to celé celý čas sabotoval? Cirkvi!
Tie, ktoré si svoj vplyv udržiavajú iba vďaka tomu, že najskôr ovládnu myseľ dieťaťa a s tým následne aj myseľ budúceho voliča.
Oslobodzujme deti od dogmy! Nie od svojich veriacich rodičov.
Ale najmä: následne tým oslobodíme aj celú našu sekulárno- liberálno- demokratickú spoločnosť!
