Dejiny nás učia, že ignorovanie minulosti môže viesť k jej opakovaniu. V súčasnosti sme svedkami nárastu klerikálnych útokov na liberálne hodnoty a sekulárnu demokraciu, pričom liberáli sú v očiach mnohých dogmatických konzervatívcov a klerikálov stotožňovaní s ateistickými komunistami. Táto dichotómia, kde sú sekularisti a liberáli vnímaní ako nepriatelia, má hlboké historické korene a jej dôsledky sme videli v rôznych obdobiach dejín.
Historicky sa klerikálne kruhy často snažili ospravedlniť svoje autoritárske, nacionalistické a fašistické tendencie a napokon aj svoje konanie zdôrazňovaním antiateistických postojov so zámerným, falošným spájaním liberálov s komunistami. Týmto spôsobom vytvárali obraz spoločného nepriateľa, ktorého bolo potrebné potlačiť a odstrániť v mene boha, ochrany tradičných hodnôt a náboženstva. A tak opätovne náchádzali a stále nachádzajú svojich spojencov v radoch nacionalististov a fašistov. Táto klerikálna stratégia polarizácie spoločnosti a ospravedlňovania autoritárskych, fašistických a xenofóbnych ambícií sa objavovala v minulosti a, žiaľ, nachádza odozvu aj v súčasnosti.
Historické paralely: Od Mussoliniho po Tisa
V prvej polovici 20. storočia sme boli svedkami vzostupu fašistických režimov, ktoré často využívali náboženské symboly a spolupracovali s klerikálnymi kruhmi na upevnenie svojej moci.
Benito Mussolini vo fašistickom Taliansku uzavrel Lateránske dohody s Vatikánom v roku 1929, čím získal podporu katolíckej cirkvi pre svoj režim. Pápež Pius XI označil Mussoliniho za “muža, ktorého nám prozreteľnosť dala stretnúť” .
Podobne Adolf Hitler v Nemecku uzavrel v roku 1933 konkordát s Vatikánom, ktorý legitimizoval nacistický režim v očiach mnohých veriacich. V tom čase v Nemecku vzniklo pro-nacistické kresťanské hnutie “Nemeckí kresťania”.
V Španielsku Francisco Franco úzko spolupracoval s katolíckou cirkvou počas občianskej vojny aj jeho následnej fašistickej diktatúry.
Na Slovensku Jozef Tiso, katolícky kňaz a prezident Slovenského kléro-fašistického štátu, spojil nacionalistickú a klerikálnu ideológiu, čo viedlo k perzekúcii menšín - vražde 70 000 slovenských občanov, židovského vyznania a pôvodu, liberálov a slobodomyseľných pro-demokratických občanov. Viedlo to ku úzkej vojenskej aj nevojenskej kolaborácii s nacistickým Nemeckom.
Súčasné prejavy klerikálneho pravicového extrémizmu a ich normalizácia
Dnes sme svedkami znepokojujúcich trendov, kde konzervatívne a klerikálne sily opäť využívajú náboženské a kultúrne témy na polarizáciu spoločnosti. Napríklad v USA na zhromaždeniach konzervatívcov dochádza k prejavom, ktoré pripomínajú fašistické symboly minulosti. Významným príkladom je incident z januára 2025, keď Elon Musk počas inauguračného podujatia prezidenta Donalda Trumpa predviedol gesto, ktoré mnohí interpretovali ako nacistický pozdrav. Musk položil ruku na srdce a následne ju vystrel smerom k davu, čo bolo totožné s nacistickým pozdravom v hitlerovskom Nemecku a čo následne vyvolalo medzinárodné pobúrenie a verejnú diskusiu o normalizácii a obnovovaní extrémistických symbolov.
Dôsledky ignorovania histórie
Tieto udalosti poukazujú na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje tolerancia alebo ignorovanie takýchto prejavov. Ak spoločnosť neodsúdi a nepostaví sa proti týmto tendenciám, riskuje opakovanie chýb minulosti. Je nevyhnutné, aby sme si uvedomili, že spájanie náboženských inštitúcií s autoritárskymi režimami viedlo v minulosti k potláčaniu ľudských práv a slobôd. Viedlo k najväčšiemu vojenskému aj civilnému masakru v ľudských dejinách - Druhej svetovej vojne a holokaustu.
Výzva k ochrane sekulárnych a demokratických hodnôt
Je našou povinnosťou chrániť hodnoty otvorenej a demokratickej spoločnosti pred tými, ktorí sa snažia využiť náboženské a kultúrne témy na polarizáciu a získanie moci. Musíme byť ostražití voči snahám o normalizáciu extrémistických prejavov a symbolov a aktívne sa im postaviť.
Len tak môžeme zabrániť opakovaniu temných kléro-fašistických kapitol našej histórie a zabezpečiť, že hodnoty slobody, rovnosti a bratstva zostanú zachované aj pre budúce generácie.
P.S.
Biblia obsahuje viaceré pasáže, ktoré môžu byť interpretované ako podporujúce xenofóbiu, rasizmus či dokonca vyhladzovacie praktiky, ktorými sa pravdepodobne inšpirovali a stále inšpirujú mnohí dogmatickí klerikáli:
1. Vyhladzovacie príkazy voči Kanaáncom:
• Deuteronómium 20:16–17: „Ale v mestách týchto národov, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičstva, nenecháš nažive nič, čo dýcha. Úplne ich zničíš: Chetitov, Amorejcov, Kanaáncov, Perizejcov, Chivijcov a Jebuzejcov, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh.“
Táto pasáž obsahuje príkaz na úplné zničenie konkrétnych národov obývajúcich Kanaán, čo môže byť vnímané ako genocídny príkaz.
2. Príkaz na zničenie Amáleka:
• 1. Samuelova 15:3: „Teraz choď a poraz Amáleka. Zničte všetko, čo má; neušetri ho, ale zabi muža i ženu, dieťa i dojča, vola i ovcu, ťavu i osla.“
Tento verš prikazuje úplné vyhladenie Amáleka, vrátane žien, detí a zvierat, čo vyvoláva otázky o morálnosti takéhoto príkazu.
3. Vojna proti Midjáncom:
• Numeri 31:17–18: „Teraz teda pobite všetkých chlapcov medzi deťmi a pobite každú ženu, ktorá poznala muža v súloži. Ale všetky dievčatá, ktoré nepoznali súlož s mužom, nechajte nažive pre seba.“
Táto pasáž opisuje príkaz na zabitie všetkých mužských detí a žien, ktoré mali sexuálne skúsenosti, pričom mladé panny mali byť ponechané nažive.
4. Príkazy na vyhnanie cudzincov:
• Ezdráš 10:11: „Teraz teda vyznajte sa Hospodinovi, Bohu svojich otcov, a konajte jeho vôľu; oddeľte sa od národov krajiny a od cudzích žien.“
Tento verš vyzýva Izraelitov, aby sa oddelili od cudzincov a cudzích žien, čo môže byť vnímané ako xenofóbny postoj.
5. Obmedzenia pre vstup do zhromaždenia:
• Deuteronómium 23:3: „Ammonita ani Moábita nesmie vstúpiť do zhromaždenia Hospodinovho; ani ich desiate pokolenie nesmie nikdy vstúpiť do zhromaždenia Hospodinovho.“
Tento verš zakazuje určitým etnickým skupinám vstup do zhromaždenia, čo môže byť interpretované ako rasistické obmedzenie.
