Sloboda slova, sloboda vyznania. Slová, ktoré kresťanskí konzervatívci často vyslovujú, keď bránia svoje „hodnoty“. No keď tie isté princípy majú platiť aj pre ich oponentov – inovercov, liberálov, sekularistov, feministky či LGBTQ+ ľudí – odrazu sa z nich stávajú precitlivené obete údajného „útoku na vieru“.
Táto dvojaká morálka, založená na teokratickom pohľade na svet a exkluzivistickej biblickej tradícii, sa v 21. storočí stáva čoraz očividnejším problémom pre demokraciu.
1. „My môžeme, vy nesmiete“ – keď si kresťan berie výnimku zo slobody slova
Konzervatívni kresťania na Slovensku majú plné ústa výhrad k liberalizmu:
• že „dekonštruuje tradičnú rodinu“,
• že „útočí na národné hodnoty“,
• že „ničí duchovné dedičstvo“,
• že „šíri gender ideológiu“ či „propaguje homosexuálny životný štýl“.
No keď niekto kriticky pomenuje temné stránky kresťanskej tradície – ako sú:
• útlak žien v mene „čistoty“,
• politická kolaborácia s fašistickými režimami,
• zneužívanie detí kňazmi a krytie zo strany cirkvi,
• absencia kritického myslenia v náboženskej výučbe,
– nasleduje histerický vreskot o útoku na vieru, o „kresťanofóbii“ a o „liberálnom fašizme“.
Táto asymetria je ako z Orwellovho románu: Všetci sú si rovní, ale veriaci sú rovnejší.
2. Ukrižujte liberála – a spálte jeho knihy!
Stačí, aby niekto verejne povedal, že kresťanstvo nikdy nebolo a teraz už vonkoncom nie je univerzálnym garantom morálky, ale skôr prekážkou sekulárneho a pluralitného usporiadania spoločnosti – a hneď je označený za:
• „militantného ateistu“,
• „bohorúhača“,
• „chorého liberála“,
• „protislovenského extrémistu“.
No keď napríklad katolícky kňaz Marián Kuffa hovorí o liberáloch ako o „čertových ľuďoch“, LGBTQ+ komunitu prirovnáva k „fašistom“ a moslimov označí za „inváziu temných síl“ – nikto z týchto precitlivených hlasov ani nemukne. Naopak – mnohí tomu nadšene tlieskajú.
Príklady tvrdení Mariána Kuffu:
• O liberáloch: V kázni z roku 2019 prirovnal liberálov k fašistom, keď povedal: “Liberáli sú noví fašisti.”
• O LGBTI komunite: V roku 2018 vyhlásil: “Homosexuáli sú chorí ľudia, ktorí potrebujú pomoc.”
• O Darwinovej teórii evolúcie: V prednáške z roku 2017 spochybnil evolučnú teóriu slovami: “Človek nepochádza z opice, to je lož.”
A predstavme si, čo by sa dialo, keby na strane liberálov stál rovnako radikálny odporca náboženstva, akým je napríklad dnes spomínaný Marián Kuffa - militantný homofób a agresívny kritik liberalizmu a sekularizmu?
Keby takto agresívne kázal o „kresťanskej pliage“, prirovnával klérus k fašistom a burcoval proti „náboženskému parazitu“?
Katolíci by prskali ako besní! Vreskot o „útoku na vieru“ by bolo počuť až do Ríma.
Ale oni si toto nevedia ani len predstaviť. Lebo nikdy nepovažovali druhých za rovnocenných oponentov. Iba za heretických bludárov, sluhov, otrokov, alebo pohanských nepriateľov. To je ten hlboký asymetrický komplex nadradenosti, ktorý vychádza priamo z ich autoritárskej a dogmatickej DNA.
3. Príklady dvoch svetov
Kresťanské útoky na „iných“:
• Kuffove vyhlásenia o „liberálnom fašizme“.
• Pastor z Levíc prirovnal moslimských migrantov k nepriateľskej invázii.
• Klerikálni politici označujú Istanbulský dohovor o ochrane žien za „genderový satanizmus“.
• Arcibiskup Orosch vo svojom liste pred voľbami naznačil, že nevoliť „tradične hodnotových“ kandidátov je hriech.
• Cirkev systematicky lobuje proti právam žien, sekulalite, liberálom alebo LGBTQ+ ľuďom – a to často klamstvami a manipuláciami.
Reakcia na kritiku:
• Jeden môj citát z Marxa o náboženstve ako „ópiu ľudstva“ a aj keď som sa dištancoval od ostatných Marxových “múdrostí”, vyvolal hysterickú reakciu náboženských dogmatikov, v komentároch, pod mojim blogom.
• Blog, ktorý pomenúva systematické zlyhania cirkvi, označia za „nenávistný pamflet“.
• Diskusia o odluke cirkvi od štátu je považovaná za „útok na kresťanstvo“.
• Liberál, ktorý si dovolí hovoriť o sekularizme, je automaticky podozrivý a diskvalifikovaný ako nejaký „ateistický fanatik“.
4. Prečo je to problém
Nie preto, že by veriaci nemali právo brániť svoje presvedčenie. Ale preto, že väčšina z nich nehrá fér.
Sú až úzkostne precitlivení na konštruktívnu kritiku svojho vlastného náboženstva, ale keď útočia na iných – sú zrazu neohrození a bezcitní rytieri „pravdy“.
A to nie je obrana viery. To je klerikálna arogancia, maskovaná za zbožnosť.
5. Sloboda bez rovnosti je len privilégiom
Ak má mať diskusia v sekulárnom demokratickom štáte zmysel, musí mať jediné pravidlo:
Žiaden svetonázor – náboženský či nenáboženský – nemá nárok na výnimku z kritiky.
A ak si niekto myslí, že jeho dogma stojí nad zákonom, nad demokraciou a nad verejnou kontrolou, mal by si pre istotu prečítať aj tento citát z Biblie:
„Podľa ich skutkov ich poznáte.“
Lebo tí, ktorí kážu o pokore, a pritom chcú umlčať každého, kto im nastaví zrkadlo, nepatria do chrámu.
Patria do učebnice demagógie.
