Ako národní konzervatívci znovuobjavili spoločného nepriateľa – racionálny rozum
Likvidácia sekulárnej liberálnej demokracie naberá na obrátkach aj u našich západných susedov. Víkendový „Konzervatívny kemp“ pri vodnej nádrži Seč sa stal viac než len stretnutím niekoľkých naoko rozdielnych ideologických prúdov. Bol to živý laboratórny experiment, ktorý ukázal, čo dnes v Česku (a vlastne aj v duchovnom bratstve na Slovensku) definuje národný konzervativizmus: nie vízia spoločnosti, ale paranoia, resentiment a potreba nepriateľa.
Zvláštna koalícia klausovcov, babišovcov, nacionalistov, neofašistov, exkomunistov a libertariánov pri bare – to by ešte mohlo pôsobiť aj hodne komicky, keby sa netvárila ako nová politická alternatíva k súčasnej liberálno-demokratickej spoločnosti.
Nespája ich žiadny vyšší ideál, len obyčajný strach zo zániku vlastného vplyvu a zároveň túžba po neobmedzenej moci.
Systematicky šíria paniku pred neurčitým, umelo vykonštruovaným „liberálno-bruselským“ strašiakom – slamennou karikatúrou, ktorej existenciu aj vlastnosti si špekulatívne vymedzili sami, aby potom mohli populisticky útočiť na sekulárnych liberálnych demokratov a zároveň sa vyhlasovať za svätých bojovníkov proti akejsi fiktívnej „bezbožnej liberálnej totalite“.
Totalita podľa konzervatívneho fantasy žánru
Národný konzervatívec dnes podľa tejto ideologickej mytológie žije vo svete, kde:
• „sloboda slova“ znamená možnosť šíriť nepravdy a dezinformácie bez následkov,
• „totalita“ je, keď vás napríklad niekto na Facebooku zablokuje za porušovanie pravidiel,
• „rodina“ je výlučne patriarchálny stredoveký projekt s požehnaním biskupa,
• „národ“ je svätý totem, ale len dovtedy, kým neutečie za lepším životom na liberálny Západ,
• a „liberálna demokracia“ je kódové slovo pre satanov plán na likvidáciu “dogmatickej kresťanskej civilizácie”.
Citácie zo samotnej akcie hovoria za všetko:
• „Pohodlie je nový gulag.“ – záverečný slogan z filmu Nežít ve lži, ktorý premietali ako “hodnoverný dôkaz západnej tyranie”.
• „Liberální demokracie nás přivedla příliš blízko režimu, který jsme před 35 lety odmítli.“ – konšpiruje Vlastimil Veselý, organizátor kempu.
• „Je to satan. Ďábel. A je daleko sofistikovanější než komunismus.“ – špekuluje bývalý chartista Luděk Bednář.
• „Rusko je tady nahoře… My jsme tak v půlce.“ – Gabriela Sedláčková, manipulatívne opisujúc mieru „západnej cenzúry“ v Česku.
Najväčšia irónia? Ich volanie po „návrate k slobode“ nie je ničím iným než volaním po novom type neslobody – po autoritárskej kontrole myslenia, výkladu dejín, správania a hodnôt.
Politický postfaktický hybrid populizmu a paranoje
Na kempe si podávali ruky komunista (Sterzik), nacionalista (Okamura), klausovec (Macinka), babišovec (Vondráček) aj proputinovec a neonacista (Turek). Hoci každý z nich chce úplne iný typ totalitného sveta, všetci sa zhodli na jedinom: spoločný nepriateľ je nevyhnutný, aby prežili ako hnutie. Túžba po návrate do minulosti, ktorú mnohí ani nezažili, ale ktorú dnes všetci idealizujú a definujú ako svet svätého autoritárskeho poriadku, slepej dogmatickej poslušnosti a hodnotovo vyprázdneného ticha.
Nepriateľom nie sú liberáli. Skutočným nepriateľom je racionálna realita sveta
Dnes už s istotou vieme, že sekulárna liberálna demokracia nikdy nebola totalitou – práve ona umožnila aj týmto ľuďom slobodne hovoriť, písať paranoidné články, zakladať konzervatívne dezinformačné weby, populisticky kandidovať vo voľbách a šíriť svoje nepodložené podozrenia a konšpirácie do verejného priestoru.
Ale to im nestačí. Chcú kompletne zlikvidovať racionálny liberálno-demokratický systém, ktorý im vôbec umožnil slobodne existovať – pretože práve ten im bráni v prevzatí absolútnej kontroly nad spoločnosťou.
A to je skutočné jadro ich konzervatívnej nenávisti voči voličom a obhajcom sekulárnej liberálnej demokracie.
Ako upozorňuje Timothy Snyder:
„Postpravda je predohra k fašizmu a keď prijmeme, že fakty neexistujú, tak výsledkom je totalitný spôsob myslenia.“ (The Road to Unfreedom, 2018)
Podobne varuje filozofka Susan Neiman:
„Konzervativizmus dneška nie je o obrane tradície. Je to odpor voči osvieteneckému ideálu rozumu.“ (Left is not Woke, 2023)
A filozof Daniel Innerarity nedávno pripomenul:
„Populisti neponúkajú riešenia – ponúkajú iba nepriateľov.“ (Politika v čase populizmu, 2024)
Ak sa týmto ľuďom podarí zvíťaziť, nastane ozajstná totalita – nie tá mäkká - demokratická, založená na spoločenskej zodpovednosti a rovnosti, ale tá tvrdá, autoritárska, dogmatická a despotická. Tentoraz tá ich vlastná.
Preto treba jasne povedať:
Kto kričí o slobode, no v skutočnosti túži po kontrole nad myslením druhých, nie je bojovník za slobodu – je to novodobý inkvizítor, ktorý si obliekol falošnú masku konzervatívneho alebo libertariánskeho disidenta.
