Naša budúcnosť sa nerodí v parlamente. Rodí sa v školských laviciach.
A ak niečo slovenské školstvo systematicky zanedbáva vo svojej výučbe, tak je to rozvoj schopností kriticky myslieť. V rozhodujúcom období mentálneho formovania detí a mládeže dochádza k systematickému zlyhávaniu. Nie náhodnému – ale dôsledne ideologickému.
Je to dôsledok dlhodobého a vedomého presadzovania dogmatického, nábožensky zafarbeného vzdelávania, ktoré namiesto mysliacich občanov stále vo veľkej miere produkuje len poslušných veriacich voličov.
1. Analytické myslenie na ústupe, katechizmus na vzostupe
Základy logického myslenia, schopnosť rozpoznať manipulatívne techniky, logické klamy či hodnotové skreslenia – to všetko patrí k základom mentálnej gramotnosti 21. storočia. A predsa sú tieto témy v slovenských osnovách len okrajovo prítomné – často odsunuté do voliteľných predmetov alebo roztrúsené v etickej výchove bez systematickej štruktúry.
Naopak, náboženská výchova – pod rôznymi krycími názvami – preniká hlboko do škôl. A to je pre vývin kritického myslenia rovnako škodlivé, či už sa to deje priamo v cirkevných školách, alebo aj v “sekulárnych” štátnych školách, kde sa tento náboženský vplyv šíri nenápadne cez spolupráce s cirkvami, cez duchovné aktivity, povinné alebo „odporúčané“ omše, spoločné ranné modlitby či pôsobením duchovných a katechétov ako školských autorít.
„Nie je nič nebezpečnejšie ako naučené odpovede bez naučených pochybností.“
— Carl Sagan (The Demon-Haunted World)
Podľa Karen M. Douglas a kolektívu (Understanding Conspiracy Theories, 2019) práve autoritárske a uzavreté kognitívne štýly, podporované aj náboženskou vierou, zvyšujú náchylnosť na prijímanie neoverených tvrdení a konšpiračných naratívov.
2. Výsledok? Mentálna neschopnosť logicky argumentovať a analyticky a kriticky rozhodovať
Na verejných fórach vidno dôsledky tejto deformácie: ani mladí ľudia (o starších ani nehovorím) často nerozumejú ani len úplne základným princípom korektnej logickej diskusie. Nevedia, čo je argumentačná pyramída, nerozoznajú základné logické klamy (ad hominem, strawman, slippery slope…).
No zato vedia citovať katechizmus, opakovať frázy o „tradičných hodnotách“ a moralizovať bez súvislosti so skutočnosťou.
A to nie je náhoda. Je to dôsledok systematickej absencie sekulárneho, racionálneho a analytického prístupu vo vzdelávaní a na druhej strane intenzívnej náboženskej indoktrinácie, ktorá rozvoj kritického myslenia preukázateľne potláča.
Michael Shermer (The Believing Brain, 2011) vysvetľuje, že ľudský mozog je nastavený veriť na základe emócií a potreby uzavretého významu sveta – čo náboženské dogmy intenzívne zneužívajú.
„Vzdelávanie nespočíva v naplnení vedra, ale v zapálení ohňa.“
— William Butler Yeats
3. Odborné zistenia a výskumy
Podľa medzinárodného testovania PISA (OECD, 2022) dosiahli slovenskí 15-roční žiaci len podpriemerné výsledky v oblasti kritického myslenia. V oblasti čitateľskej gramotnosti, ktorá je základom analytickej práce s textom, Slovensko výrazne zaostáva za priemerom EÚ.
Výskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO, 2023) ukázal, že až 42 % mladých Slovákov súhlasí s tvrdením, že „viera je dôležitejšia ako fakty“.
To koreluje s prostredím, v ktorom sa kladie dôraz na dogmatickú poslušnosť namiesto racionálneho preverovania tvrdení.
„Ten, kto dokáže prinútiť človeka veriť absurdnostiam, ho potom môže donútiť aj k zločinom.“
— Voltaire (Questions sur les miracles)
Bob Altemeyer (The Authoritarians, 2006) preukázal, že náboženský fundamentalizmus zvyšuje náchylnosť k slepému prijímaniu autorít a odmietaniu odlišných názorov.
Erich Fromm (Escape from Freedom, 1941) poukazuje na psychologickú potrebu istoty, ktorú náboženská autorita uspokojuje výmenou za individuálnu neslobodu.
4. Nejde tu len o školu – ide predovšetkým o sekulárnu liberálnu demokraciu
Kriticky a analyticky mysliaci občan a zároveň volič je nočnou morou každého autoritárskeho režimu.
Vzdelávací systém slúžil a stále slúži ako nástroj dogmatickej ideologickej indoktrinácie, či už v klerikálnej alebo inej dogmaticky totalitnej (napríklad vo fašistickej a komunistickej) verzii.
Freud (The Future of an Illusion, 1927) tvrdil, že náboženská viera funguje ako kolektívna infantilná ilúzia – psychologická potreba “otca”, ktorý ochráni a odpovie na všetko.
Jean Piaget (The Moral Judgment of the Child, 1932) popísal ako deti bez kritickej reflexie prijímajú autority – čo je v dospelosti, v náboženskej viere pobožného jedinca, plne zachované.
„Totalita sa nezačína guľkou. Začína sa modlitbou v triede, kde je zakázané klásť otázky.“
— (parafráza podľa Christophera Hitchensa, God Is Not Great)
5. Záver: Naše školstvo? Celé zle!
Ak školstvo zlyháva v tom najpodstatnejšom – naučiť deti myslieť – potom nevychováva samostatne mysliacich občanov, ale len poslušné nástroje moci — naivné poslušné ovečky.
Generácia, ktorá vie recitovať modlitby, ale nevie odhaliť logickú chybu v dezinformácii, bude vydaná napospas každému, kto jej ponúkne jednoduchú lož zabalenú v ľúbivom ideologickom obale.
Steven Pinker (The Better Angels of Our Nature, 2011) ukazuje, že práve sekulárne spoločnosti s dôrazom na racionalitu a vedecký pokrok majú nižšiu mieru násilia a vyššiu mieru vzdelanosti.
Timothy Snyder (The Road to Unfreedom, 2018) analyzuje, ako náboženské a nacionalistické naratívy slúžia na oslabenie sekulárnej liberálnej demokracie.
Catherine Nixey (The Darkening Age, 2017) dokumentuje, ako kresťanská ideológia systematicky likvidovala antickú racionalitu a kritickú diskusiu.
Lee McIntyre (Post-Truth, 2018) vysvetľuje, ako sa relativizovanie pravdy, (keď sa pravda prestala chápať ako objektívne overiteľná a stala sa len vecou názoru, viery alebo identity), stalo základnou zbraňou modernej “kultúrnej vojny”, do ktorej sa významne zapojili aj náboženské skupiny.
Tento diel odhalil, že budúcnosť sekulárnej liberálnej demokracie sa formuje predovšetkým v školských laviciach – a slovenské školstvo v tomto zápase systematicky zlyháva. Namiesto podpory kritického a analytického myslenia sa v ňom upevňuje náboženská indoktrinácia a dogmatická poslušnosť. Výsledkom je generácia, ktorá nevie samostatne kriticky a analyticky myslieť, ľahko podlieha manipulácii a stáva sa ľahkou korisťou autoritárskych a populistických síl. Ak školstvo nepostaví na prvé miesto rozvoj kritického myslenia, budúcnosť demokracie zostane vážne ohrozená.
Nabudúce sa v 3. dieli pozrieme na to, ako mnohé „médiá“ prestali hľadať pravdu a začali vyrábať paralelnú realitu, v ktorej lož a manipulácia postupne nahrádzajú fakty, vedecký konsenzus aj samotnú predstavu objektívnej pravdy.
Vedecký dodatok: Vplyv náboženskej indoktrinácie na kritické myslenie a náchylnosť k dezinformáciám
Vedecký dodatok: Vplyv náboženskej indoktrinácie na kritické myslenie a náchylnosť k dezinformáciám
1. Karen M. Douglas a kol. – Understanding Conspiracy Theories (2019)
Výskum ukazuje, že autoritatívne a dogmatické kognitívne štýly, ktoré sú podporované náboženskou výchovou, zvyšujú náchylnosť na:
• konšpiračné teórie,
• odmietanie vedeckého konsenzu,
• iracionálne myslenie.
Dogmatická viera oslabuje schopnosť aktualizovať svoje názory na základe nových dôkazov.
2. Bob Altemeyer – The Authoritarians (2006)
Altemeyer dlhodobo skúmal autoritárske osobnosti a zistil, že náboženský fundamentalizmus:
• znižuje otvorenosť voči odlišným názorom,
• zvyšuje konformitu a poslušnosť k autoritám bez ohľadu na morálnu legitimitu ich príkazov,
• brzdí schopnosť nezávislého hodnotenia protichodných informácií.
3. Pew Research Center – Religion and Education Around the World (2016)
Štúdia ukázala, že v krajinách s vyššou mierou náboženskosti je v priemere nižšia úroveň vzdelania a vedeckej gramotnosti.
Sekulárne spoločnosti ako Švédsko, Holandsko, Japonsko, Fínsko majú:
• vyššiu mieru univerzitného vzdelania,
• vyššiu úroveň čitateľskej gramotnosti,
• vyššie skóre v kritickom myslení.
4. Steven Pinker – Enlightenment Now (2018)
Pinker dokazuje, že rozmach sekulárneho a vedeckého myslenia (od čias osvietenstva) priamo súvisí:
• so znížením násilia v spoločnosti,
• s vyššou mierou rešpektovania ľudských práv,
• s rastom prosperity a vzdelanosti.
Naopak, náboženský dogmatizmus a populistický autoritarizmus sú faktory spojené so stagnáciou a regresom.
5. Jonathan Haidt – The Righteous Mind (2012)
Haidt upozorňuje, že nábožensky formovaní jedinci majú väčšiu tendenciu uzatvárať sa v skupinovej lojalite a odmietať fakty, ktoré sú v rozpore s ich svetonázorom.
Čo sa priamo podpisuje pod:
• slabšiu schopnosť korigovať vlastné predsudky,
• vyššiu vnímavosť na ideologickú manipuláciu a polarizáciu spoločnosti.
Použité zdroje:
OECD PISA (2022): Results on Reading and Critical Thinking
Inštitút pre verejné otázky (IVO, 2023): Mládež a hodnoty
Karen M. Douglas et al. (2019): Understanding Conspiracy Theories
Michael Shermer (2011): The Believing Brain
Bob Altemeyer (2006): The Authoritarians
Erich Fromm (1941): Escape from Freedom
Sigmund Freud (1927): The Future of an Illusion
Jean Piaget (1932): The Moral Judgment of the Child
Steven Pinker (2011): The Better Angels of Our Nature
Timothy Snyder (2018): The Road to Unfreedom
Catherine Nixey (2017): The Darkening Age
Lee McIntyre (2018): Post-Truth
Carl Sagan: The Demon-Haunted World
William B. Yeats – citáty o vzdelaní
Voltaire: Questions sur les miracles
Christopher Hitchens: God Is Not Great
