Zatiaľ čo školy prestávajú učiť kritické myslenie, veľké množstvo dnešných, najmä konzervatívnych a nábožensky ladených médií, prestáva poskytovať overené fakty. Výsledkom je dezorientovaná spoločnosť, ktorá už nevie rozlišovať medzi racionálnou informáciou a iracionálnou emóciou, medzi objektívnou pravdou a politickým marketingom, medzi overenou správou a ideologicky zacielenou manipuláciou.
Vzniká nový svet: postfaktická realita.
1. Postfaktickosť ako nový systém
Termín postfaktický (post-truth) neznamená, že fakty úplne zmizli – znamená, že prestali byť rozhodujúce. Ako upozornil filozof Lee McIntyre:
„Postfaktickosť nenastáva vtedy, keď ľudia klamú, ale vtedy, keď im už na pravde prestalo záležať.“
(Post-Truth, 2018)
Dnes vyhráva ten, kto vytvorí silnejší emocionálny príbeh – nie ten, kto má overiteľné dáta. A konzervatívne-populistické médiá sa stali šampiónmi tohto štýlu.
2. “Alternatívne fakty” a mediálny tribalizmus
Trumpov stratég Steve Bannon to vystihol cynicky:
„Cieľom je zaplaviť zónu hnojom.“
(Michael Lewis, The Fifth Risk, 2018)
Slovenská dezinfoscéna: otvorené zhubné média
Hlavné správy, Zem a Vek, Infovojna, Slobodný vysielač či Hrot predstavujú otvorenú dezinfoscénu. Šíria proruskú propagandu, konšpirácie o NATO, EÚ a USA, spochybňujú očkovanie, relativizujú vojnu na Ukrajine a cynicky podrývajú akékoľvek liberálne a demokratické hodnoty. Ich cieľom nie je hľadanie pravdy, ale ničenie dôvery vo fakty, vedu a západnú civilizáciu. Tvoria informačné zázemie extrémistov, konšpirátorov, obdivovateľov Putina a domácich konzervatívnych populistov, ktorí vedome ničia sekulárny a liberálno-demokratický charakter Slovenska.
Konzervatívne médiá: uhladení apologéti regresu
Portály ako Štandard a Postoj síce používajú uhladený a „slušný“ jazyk, no systematicky legitimizujú klerikálnych fundamentalistov, proruských apologétov a šíria morálnu paniku. Dávajú priestor postavám ako Ján Čarnogurský (obhajca Putinovej agresie), Vladimír Palko (kazateľ kultúrnych vojen proti liberalizmu) či Marián Kuffa (hlásateľ homofóbnych a xenofóbnych kázní).
Počas pandémie relativizovali očkovanie, v cirkevných škandáloch volili apologetiku namiesto kritickej reflexie a v kultúrnych otázkach šíria hysterické strašenie „gender ideológiou“. V ich podaní je sekulárna liberálna demokracia nepriateľom a Putinové Rusko s cirkevnou tradíciou poslednou baštou „civilizácie“. Namiesto objektívnej analýzy produkujú len sofistikovanejšiu formu konzervatívnej kultúrnej kontrarevolúcie.
3. Sloboda slova ako štít klamstva
„Sloboda prejavu nie je sloboda manipulovať masy pomocou lží.“
(Timothy Snyder, The Road to Unfreedom, 2018)
Konzervatívne dezinformácie sa dnes schovávajú za „slobodu slova“. V praxi však ide o zneužitie základného princípu liberálnej spoločnosti a to proti nej samotnej.
4. Prečo neexistuje žiadne systémové pro-liberálne dezinformačné médium?
Je to dané samotnou podstatou liberalizmu – jeho ideológia sa opiera o preukázané fakty, názorovú pluralitu, logickú argumentáciu, kritické myslenie, vedu a racionalitu.
Dezinformácie potrebujú jednoduché naratívy, čiernobiely svet a emocionálny apel – a to je priestor, v ktorom tradičný konzervativizmus, náboženský dogmatizmus a autoritatívna rétorika excelujú.
Dezinformačné médiá sú takmer výlučne pro-náboženské a pro-konzervatívne, pretože:
• Operujú so silnými kolektívnymi identitami (národ, viera, tradícia)
• Oslovujú jednoduché emócie (strach, hnev, nostalgia)
• Odmietajú vedecký konsenzus, pluralitu, sekularizmus, inkluzivitu
5. Brandoliniho zákon: Dezinformačná asymetria
Jedným z mechanizmov, ktorý pomáha konzervatívnym populistom ako Trump a Fico ovládať verejný diskurz, je tzv. Brandoliniho zákon, známy aj ako princíp dezinformačnej asymetrie. Tento zákon hovorí, že:
„Množstvo energie potrebné na vyvrátenie dezinformácie je rádovo väčšie než energia potrebná na jej vytvorenie.“
Inými slovami – šíriť dezinformácie, lži a emotívne bludy je ľahké a rýchle, zatiaľ čo ich odborné a faktické vyvracanie je pracné, zdĺhavé a málokedy rovnako virálne. V prostredí dnešných sociálnych sietí, kde pozornosť publika trvá pár sekúnd a iracionálna emócia je oveľa dôležitejšia než overené fakty a objektívna pravda, tento fenomén praje práve šíriteľom konzervatívnych emočne ladených a iracionálnych bludov. Trump dokázal jediným tweetom spustiť lavínu klamstiev (napríklad o ukradnutých voľbách) a Fico videami plnými poloprávd a hoaxov mobilizoval svoje jadro voličov. Skutočné fakty, komplexné vysvetlenia a analytické argumenty sa v tomto chaose ťažko presadzujú – nie preto, že by boli slabšie, ale preto, že boj s dezinformáciami je asymetrický. A tak sa stáva, že vo verejnom priestore sa z víťazstva neraz teší populistický klamár, kým pravda a racionálna realita ostávajú nepovšimnuté kdesi vzadu na chvoste.
6. Dôvera v médiá: Slovensko ako prípadová štúdia
Podľa Digital News Report 2024 (Reuters Institute):
• Len 25 % Slovákov dôveruje štandardným médiám – sme na 45. mieste zo skúmaných 47 krajín
• Najviac dôverujú dezinformáciám a konšpiráciám práve voliči populistických a náboženských strán
Zároveň podľa Globsecu (2023):
• Až 53 % Slovákov verí v konšpiračné teórie
• 30 % považuje liberálnu demokraciu za nefunkčnú
7. Vplyv cirkevných médií
Portály ako Postoj, TV Lux, Rádio Lumen a Katolícke noviny majú vysoký dosah, no ich agendu často tvorí:
• Odmietanie plurality a sekularizácie, vedeckých poznatkov – napríklad evolučnej teórie
• Útoky na práva LGBTI+, liberálov, progresívcov a celkovo na názorovú opozíciu ako takú
• Démonizácia liberalizmu, humanizmu, základných práv a slobôd a vedeckej modernity
Nepracujú so zdrojmi, ale s „neomylnými“ autoritami – s pápežom, biskupmi, biblickou “Božou morálkou a pravdou“. To im umožňuje obchádzať logickú argumentáciu a diskusiu a nahrádzať ju čisto ideologickým a nikým nespochybniteľným dogmatickým „morálnym“ apelom.
8. Záver: Pravda nie je na predaj
Sme svedkami, ako sa v “alternatívnych” a v konzervatívne nábožensky ladených médiách a na sociálnych sieťach, čoraz viac presadzuje forma nad obsahom, emócia nad faktom, slepá viera nad racionálnym dôkazom. Je to dnes veľký dezinformačný biznis. A ten sa chová podľa hlavnej zásady:
Kto kontroluje naratív, ten už potom nepotrebuje hľadať a šíriť objektívnu pravdu.
A tie médiá, ktoré tento naratív podporujú, už prestávajú byť strážnymi psami sekulárnej liberálnej demokracie – stávajú sa jej aktívnymi katmi.
V tomto dieli som poukázal na to, ako v postfaktickej ére konzervatívne médiá často prestávajú hľadať pravdu a namiesto nej vyrábajú paralelnú realitu, v ktorej fakty, vedecký konsenzus a objektívna pravda ustupujú emocionálnym príbehom, ideologickým naratívom a manipulácii.
Výhradne pro-konzervatívna dezinfoscéna a nábožensko-konzervatívne médiá sa dnes stali hlavnými aktérmi šírenia “alternatívnych” dezinformačných faktov a emocionálne zafarbených poloprávd, pričom zneužívajú slobodu slova ako zbraň proti samotnej liberálnej demokracii. Slovensko je dnes jedným z výstižných príkladov, kde dôvera v overené informácie dramaticky klesá a verejný priestor ovládli konšpirácie, dogmatizmus a mediálny tribalizmus.
Pravda prestáva byť spoločenskou hodnotou – a médiá, ktoré by mali byť jej strážcami, sa v mnohých prípadoch stávajú jej hrobármi.
V ďalšom, v poradí už 4. dieli, sa pozrieme na to, ako sa „kultúrna vojna“ a dezinformácie stávajú nástrojom návratu inkvizície a faktickej temnoty v digitálnom veku.
Ukážeme si, ako sa staré techniky dogmatickej manipulácie v modernom svete spájajú s novými technológiami, aby rozkladali sekulárnu racionalitu a posilňovali autoritatívne a náboženské naratívy.
Použité zdroje:
• McIntyre, Lee. Post-Truth. MIT Press, 2018.
• Snyder, Timothy. The Road to Unfreedom. Crown, 2018.
• Stelter, Brian. Hoax: Donald Trump, Fox News, and the Dangerous Distortion of Truth. Atria Books, 2020.
• Reuters Institute. Digital News Report 2024.
• Globsec Trends 2023: Central Europe under Pressure.
• Lewis, Michael. The Fifth Risk. W. W. Norton, 2018.
• Pew Research Center. Religion and Politics in America, 2024.
