Milí priatelia, mierni, vľúdni, „slniečkárski“ kresťania božej lásky – tí, čo nosíte v srdci Krista, ale zároveň aj Gándhího, Hippokrata či pápeža Františka.
Tento text nie je útokom. Je pozvaním k pravdivosti. K hlbšej reflexii toho, čomu veríte – a čo vlastne vaša viera reprezentuje. Pretože dobrý úmysel, akokoľvek úprimný, nestačí, keď stojí na pohyblivých pieskoch.
Ilúzia mierneho a láskavého kresťanstva
Veríte, že kresťanstvo je posolstvom lásky.
Veríte, že sa dá zlúčiť s humanizmom, sekulárnym právnym štátom, s rovnosťou príležitostí.
Veríte, že sa dá „kultivovať“, očistiť od inkvizície, misogýnie, xenofóbie, homofóbie a nenávisti.
Veríte, že aj tu láska porazí staroveké kruté dogmy.
Veríte… ale slepo veriť veru nestačí.
Rovnako ako nestačilo veriť, že sa dá vytvoriť Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou. Aj ten sa usmieval, rozdával nádej, mal básnikov, spevákov a idealistov. No vo svojom jadre mal stále totalitný základ, ktorý musel v istej chvíli prevalcovať všetko to nežné a slobodomyseľné.
Kresťanstvo ako spoločenský mocenský systém, nie len osobné duchovno
Kresťanstvo nie je len „osobný vzťah s Ježišom“. Je to prepracovaný ideologický systém s dogmami, ktoré nesmiete spochybniť, s Písmom, ktoré nesmiete opravovať, novelizovať a prepisovať, s “neomylnou autoritou”, ktorá nesmie byť nikdy spochybnená a veru ani nikdy nebude demokraticky volená.
V kresťanskom základe nie je sloboda, ale len slepá, odovzdaná poslušnosť. Nie kritické myslenie, ale vieroučné príkazové formulky. Nie rovnoprávnosť, ale tvrdá hierarchia a patriarchát.
A to veru nie je iba nejaká domnienka – počúvajme, čo hovoria kresťania sami:
Ján Pavol II., Centesimus Annus (1991):
„Demokracia bez hodnôt sa ľahko mení na otvorený alebo skrytý totalitarizmus.“
(Pod „hodnotami“ sa samozrejme myslia výlučne tie kresťanské – v rozpore s hodnotovým pluralizmom.)
Ratzinger, neskôr Benedikt XVI., pred vstupom do pontifikátu (v spise Dominus Iesus, 2000)
„Skutočný mier môže vzniknúť iba v spoločnosti založenej na kresťanskej morálke.“
Viktor Orbán, premiér Maďarska, CPAC Texas, 2022:
„Liberálna demokracia už nie je demokraciou. My v Maďarsku budujeme kresťanskú demokraciu.“
Andrzej Duda, prezident Poľska, vo volebnej kampani 2020:
„LGBT nie sú ľudia, je to ideológia. A tá je ešte nebezpečnejšia ako komunizmus.“
Pavol Hrušovský, bývalý predseda NR SR (KDH), diskusia v NR SR, 2006:
„Liberálna demokracia nie je naša cesta. My stojíme na kresťanských základoch.“
Ján Čarnogurský, bývalý premiér SR, katolícky aktivista:
„Slovensko nie je sekulárna krajina, ale krajina kresťanská. To sa musí premietať aj do zákonov.“
Robert Fico, predseda Smeru, na tlačovke k Istanbulskému dohovoru, 2019:
„Nepripustíme, aby bol pod pláštikom ochrany žien nanucovaný nový pohľad na rodinu.“
z osláv C.a M. Devín 2024:
„Musíme všetci postaviť obrovskú hrádzu progresívnej a liberálnej ideológii, ktorá sa šíri ako rakovina.“ 
„Bezbrehý a zvrátený progresivizmus a liberalizmus môžu našu krajinu len zničiť.“
Jaroslav Paška (SNS), parlament SR, 2020:
„My nechceme, aby nám tu niekto vnucoval akési ľudské práva nad Božie zákony.“
Milan Majerský, predseda KDH, RTVS 2023:
„My budeme presadzovať, aby zákony rešpektovali kresťanské hodnoty, lebo tie sú základom našej civilizácie.“
Marián Kuffa, rímsko-katolický kňaz, 2022:
„Liberáli chcú vychovávať deti k sodomii, genderu a zvrhlosti. Toto je duchovná vojna.“
Anton Ziolkovský, KBS, Rádio Lumen 2022:
„Sekulárny štát bez Boha je slepý. Kresťanstvo musí byť normou aj v politike.“
Aj z tohto je zrejmé, že kresťanstvo sa nedá zreformovať tak, aby bolo skutočne kompatibilné so sekulárnym a liberálno-demokratickým usporiadaním spoločnosti. Pojem „kresťanská demokracia“ je v skutočnosti oxymoron – len falošná a zavádzajúca reklama, ktorá má dodať kresťanstvu zdanie modernosti.
Lebo ak raz postavíte Bibliu nad ústavu, iracionálnu vieru nad racionálne fakty a takzvané „božie zákony“ nad zákony svetské, potom už nežijete v sekulárnej demokracii. Žijete v autoritárskej teokracii, len naoko prefarbenej na ružovo – s falošným obalom tzv. „kresťanskej demokracie“.
A dnes je toto už úplne jasné, či už rímskokatolíckej cirkvi, tak aj jej konzervatívnym politickým spojencom. Preto je načase, milí „slniečkárski kresťania“, prestať žiť v naivnej ilúzii, že sa to predsa len akosi dá všetko zladiť. Nedá!
Biblické prikázanie | Moderné, sekulárne „prikázanie“ | |
Nebudeš mať iných bohov predo mnou | Rešpektuj slobodu veriť, ale aj neveriť, alebo veriť v iných “bohov” | |
Nevezmeš meno Božie nadarmo | Nepoužívaj svoju vieru ako zbraň proti iným a inakosti | |
Pamätaj, že máš svätiť sviatočný deň | Dopraj si čas na oddych, zamyslenie aj prejavy ľudskosti | |
Cti otca svojho i matku svoju | Cti si všetky vzťahy, dôstojnosť a obojstranný rešpekt | |
Nezabiješ | Chráň samotný život ale aj jeho dôstojnosť a kvalitu | |
Nezosmilníš | Buď verný, ale zároveň rešpektuj slobodné rozhodnutia iných | |
Nepokradneš | Nekradni ani majetok, ani slobodu, ani dôveru iných | |
Nevydáš krivé svedectvo | Neustále hľadaj pravdu a bojuj proti klamstvu a manipuláciám | |
Nepožiadaš manželku blížneho svojho | Rešpektuj slobodu a slobodnú voľbu iných. Aj v láske. | |
Nepožiadaš majetok blížneho | Namiesto závisti sám buduj a spolupracuj na základe win-win. |
Vidíte ten rozdiel?
Kresťanské prikázania stoja na dominantnej autorite, nepretržitej ideologickej kontrole a slepej poslušnosti. Tie moderné, naopak, vyrastajú z ľudskej dôstojnosti, individuálnej slobody, pluralitného porozumenia, ľudskej empatie a schopnosti kritickej reflexie.
Problémom nie je viera. Problém je dogma.
Ak by kresťanstvo bolo len čisto o osobnej duchovnej ceste, nikto by proti nemu nič nemal. Ale ono zjavne celý čas túži vládnuť a ovládať – cez politiku, cez “tradície”, cez kostoly, cez školstvo, cez zákony, cez sexualitu, cez nemocnice, cez definíciu rodiny, pravdy a slobody.
Preto každá jedna snaha o „kresťanstvo s ľudskou tvárou“ zákonite zlyhá. Pretože čím viac sa otvorí slobode, tým viac sa vzdiali svojej dogmatickej a autoritárskej podstate.
A čím viac zostane verné svojmu dogmatickému jadru, tým viac sa vzdiali slobodnej modernej spoločnosti.
Na druhej strane, humanizmus nestojí na slepej poslušnosti ani na iracionálnej dogme. Stojí na kritickom myslení a empatickom súcite:
Richard Dawkins
„Neexistuje nič, čo by sa dalo naučiť z náboženstva, a čo by sme sa nemohli naučiť lepšie z racionality, dôkazov a humanizmu.“
Bertrand Russell:
„Nemusíte byť kresťanom, aby ste boli dobrým človekom. Stačí byť čestný, súcitný a kritický voči sebe aj svetu.“
Dôsledky: od dogmy k populizmu
Keď ľudí naučíte:
iba slepo veriť namiesto toho, aby dokázali plnoformátovo kriticky a analyticky rozmýšľať,
poslušne sa klaňať autorite namiesto jej sústavnej kontroly a spochybňovania,
nikdy potom nevznikne zdravá a slobodná demokratická spoločnosť.
Vznikne iba zakríknutá a nesvojstojná spoločnosť závislá na falošných populistických mesiášoch – či už politických, náboženských, sektárskych, alebo konšpiračných.
Takáto spoločnosť si nikdy nezvolí pragmatickú vládu. Vždy bude hľadať nejakého „záchrancu-mesiáša“, „otca národa“, „vodcu“, „svätého mučeníka“. A to už sa potom stáva iba pohrebiskom kritického myslenia. A teda následne aj pohrebiskom slobody a prosperity ako aj samotnej sekulárnej liberálnej demokracie.
Záver: Láska potrebuje slobodu, nie dogmu
Milí „slniečkárski kresťania“, ak vám skutočne ide o lásku, dôstojnosť, slobodu a spravodlivosť, potom prestaňte márniť čas naivnou snahou o lepšiu a ľudskejšiu verziu kresťanstva – o akési “moderné kresťanstvo” s ľudskou tvárou. Je to len ďalšia, zbytočná a vopred stratená, sizyfovská snaha. A dnes veru čas demokraciám neľútostne zvoní na hranu, aj kvôli takejto infantilnej utopistickej predstave. Na Slovensku máme už o 5 minút 12. A v Rusku a Maďarsku už majú dávno po 12-tej.
Namiesto toho konečne začnite budovať lepšiu – a už historicky dobre overenú – verziu modernej spoločnosti: sekulárnu liberálnu demokraciu, založenú na súčasnom vedeckom poznaní, humanistickej empatii, ľudských právach, pluralite a slobodnej voľbe.
Kristus môže pokojne zostať vo vašich srdciach. Ale prosím, neťahajte už jeho staroveké a dnes už prekonané evanjelium do parlamentu, súdov, učebníc, zákonov a ústavy. Lebo tam z neho nebude vyžarovať žiadna láska – iba krutý stredoveký nástroj autoritárskej moci, maskovaný falošnou morálnou pózou.
Naozaj chcete ďalšieho Tisa? Alebo ste už pripravení konečne žiť v skutočne slobodnej spoločnosti, kde sa viera stáva iba súkromnou vecou a nie štátnym bičom?
