V modernej ére informačného pretlaku, keď médiá formujú verejnú mienku intenzívnejšie než kedykoľvek predtým, sa čoraz naliehavejšie vynára otázka: kde končí objektívna žurnalistika a kde začína propaganda? Ako rozoznať seriózne médiá od tých, ktoré zámerne šíria dezinformácie? A prečo je v konzervatívnom spektre výrazne viac dezinformačných médií než v liberálnom, kde sa takmer nevyskytujú?
Liberálno-demokratické médiá vs. konzervatívne dezinformačné médiá
Bežne sa stretávame s názorom, že všetky médiá sú zaujaté. V určitom zmysle je to pravda – médiá môžu mať ideologické zafarbenie, ktoré sa prejavuje vo výbere tém, komentároch či názorovej línii. To však neznamená, že všetky médiá cielene klamú.
Rozdiel medzi serióznym médiom s ideologickým zafarbením a dezinformačným médiom spočíva v prístupe k faktom a metódach práce. Seriózne médiá – aj keď môžu byť liberálne alebo konzervatívne – overujú informácie, prezentujú fakty a opravujú svoje chyby. Dezinformačné médiá naopak systematicky šíria nepravdivé alebo manipulatívne informácie s cieľom ovplyvniť verejnú mienku v prospech ideológie či záujmov svojich sponzorov.
Keď sa však pozrieme na mediálnu krajinu ako celok, jeden fakt je zjavný: neexistuje žiadne liberálno-demokratické médium, ktoré by systematicky a zámerne šírilo dezinformácie. Naopak, v konzervatívno-nacionalistických a náboženských kruhoch je takýchto médií veľké množstvo.
Prečo konzervatívne médiá častejšie skĺznu do dezinformácií?
Tento fenomén má viacero príčin, z ktorých tri sú obzvlášť dôležité.
Dogmatické myslenie namiesto kritického myslenia
Konzervatívne médiá často oslovujú publikum, ktoré je menej náchylné na kritické a analytické myslenie. Dôvodom môže byť náboženská indoktrinácia, ktorá vedie k viere v absolútnu pravdu a odmietaniu skepticizmu, autoritatívny spôsob myslenia, kde sa pravda určuje podľa váhy autorít, nie podľa dôkazov, alebo aj obyčajná neochota meniť názory, pretože konzervativizmus v podstate znamená ochranu nemenných „tradičných hodnôt“.
Kritické myslenie je v náboženskej výchove často potláčané – pochybovať o dogmách alebo o „božskom poriadku sveta“ sa považuje za ťažký hriech. Seriózne liberálne médiá majú schopnosť meniť svoje staré názory na základe nových dôkazov, zatiaľ čo konzervatívne médiá musia za každú cenu brániť svoju zakonzervovanú ideológiu – aj za cenu šírenia manipulácií a lží.
Emócie vs. racionalita
Konzervatívne a náboženské médiá často oslovujú publikum silnými emóciami, zatiaľ čo liberálno-demokratické médiá sa snažia ponúkať racionálne argumenty. Konzervatívne médiá používajú strach, hnev a morálnu paniku. V ich titulkoch sa často objavujú výkriky ako „Migranti prinesú zničenie našej “tradičnej náboženskej kultúry”!, Liberálna elita chce zlikvidovať “tradičnú rodinu!”, či „Gender ideológia “dekadentne” a neblaho poznačí naše veriace deti!“.
Všetky tieto tvrdenia sú emocionálne silné, ale zároveň nepravdivé alebo silne zavádzajúce. Naopak, liberálne médiá sa snažia pracovať s racionálnymi a overenými faktami. Ich nevýhodou je, že racionálne argumenty nie sú také emočne pútavé. Výskumy ukazujú, že ľudia častejšie zdieľajú články, ktoré v nich vyvolávajú silné emócie, a preto majú dezinformácie konzervatívnych médií väčšiu virálnosť než racionálne fakty.
Ekonomický model: prečo sa oplatí klamať
Médiá prežívajú vďaka príjmom z reklamy a/alebo z predplatného. Dezinformácie sú v konzervatívnych kruhoch mimoriadne virálne a výnosné. Konšpiračné weby získavajú milióny kliknutí a tým aj reklamné príjmy. Konzervatívne médiá oslovujú publikum, ktoré hľadá potvrdenie svojich starých stereotypov a presvedčení. Naopak, liberálne médiá by okamžite stratili dôveryhodnosť a sledovanosť, ak by sa uchýlili k rovnakým metódam lživej manipulácie.
Výsledkom je obrovský počet konzervatívnych dezinformačných médií, zatiaľ čo systémové dezinformačné liberálne médiá prakticky neexistujú.
Liberálne médiá a nestrannosť: nie je to len otázka ideológie
Niekedy počujeme tvrdenie, že aj liberálne médiá sú zaujaté. Áno, môžu mať ideologické zafarbenie, ale zásadný rozdiel spočíva v tom, že hľadajú objektívnu pravdu, nie iba potvrdzujú staré dogmy.
Liberálne médiá rešpektujú novinárske štandardy – overujú fakty, citujú zdroje a opravujú svoje chyby. Konzervatívne a náboženské médiá často vstupujú do diskusie s vopred danou svojou svätou pravdou, ktorú je potrebné za každú cenu obhájiť – aj za cenu lživej manipulácie. Teológovia a veriaci nevstupujú do diskusie s cieľom hľadať pravdu, ale potvrdiť svoje presvedčenia. To isté platí aj pre konzervatívne a náboženské médiá.
Výsledkom je, že konzervatívne médiá sa správajú ako náboženská propaganda, zatiaľ čo liberálne médiá sa oveľa viac približujú ku skutočnej a kvalitnej žurnalistike.
Dezinformácie sú nástrojom dogmatizmu, nie sekulárnej racionality
Ak pri hľadaní pravdy nie je ochota podrobiť vlastné presvedčenia kritickému skúmaniu, nejde o úprimnú diskusiu, ale o jednostrannú propagandu. A práve toto je problém konzervatívnych a náboženských médií – namiesto hľadania pravdy len obhajujú dogmy a hľadajú spôsoby, ako sa vyhnúť skutočnému kritickému mysleniu.
Liberálne médiá majú v tomto obrovskú výhodu mentálnej slobody – nie sú zviazané žiadnou absolútnou dogmou, a preto môžu neustále hľadať pravdu a prispôsobovať sa stále sa meniacej realite.
A kým budeme schopní kriticky rozlišovať medzi pravdou a propagandou, tento rozdiel medzi oboma typmi médií bude vždy zásadný.
