„Myslenie je najťažšia práca, akú človek môže vykonávať, preto sa mu toľkí vyhýbajú.“
– Henry Ford
Keby sa dala nakresliť civilizačná mapa nie podľa hraníc, ale podľa úrovne myslenia, Slovensko by ležalo niekde na pol ceste medzi rituálnym východným pravoslávím a sekulárnym racionalizmom Západu. Ako také dieťa, ktoré visí medzi dvoma rodičmi – jedným, ktorý ho núti k slepej poslušnosti, a druhým, ktorý mu ponúka mentálnu slobodu s podmienkou zodpovednosti. A my ako národ raz nevieme, ku komu sa pridať. Tak často ostávame len zmätene stáť – a v duchu si želáme, aby to niekto rozhodol za nás.
Rusko: Civilizačný omyl s jadrovým kufríkom
Mentálna, spoločenská aj ekonomická zaostalosť Ruska nie je náhoda, ale výsledok cieľavedomej kultúrnej kastrácie. Storočia pravoslávnej poslušnosti, cárskej despotickej tvrdosti a sovietskeho teroru vyformovali národ, ktorý nerozumie slobode a demokracií, pretože ju nikdy nezažil. V krajine, kde bol každý nezávislý hlas označený za „nepriateľa boha respektíve pracujúceho ľudu“, sa nemohlo rozvíjať ani vedecké, ani občianske, ani morálne myslenie.
„Kde všetci myslia rovnako, nikto nemyslí dosť.“
– Walter Lippmann
To nie sú zlé genetické danosti, ale civilizačné deformácie. Rusko nezažilo osvietenstvo – epochu, ktorá na Západe rozbila moc cirkvi, spochybnila neomylnosť pápežov a kráľov a položila základy vedy, demokracie a právneho štátu. Namiesto toho Rusko prežilo storočia vo vertikále: boh – cár – strana – Putin. Každý s rovnakou požiadavkou: „Ver! Nepýtaj sa! Nerúhaj sa! Nešpekuluj! Nerozvracaj! Drž hubu a krok!
Západ: Osvietená svojhlavosť
Západ nezvíťazil vďaka lepšiemu klímatu, alebo iným priaznivým vonkajším okolnostiam ale vďaka lepšiemu prístupu k pravde a poznaniu. Keď Galileo povedal, že Zem sa točí, nehodili ho do jamy zabudnutia, ale o pár storočí mu na Západe postavili pomník. V tom je rozdiel. Kritika autority sa na Západe stala znakom spoločenského zdravia, nie zločinom ako na východe.
„Osvietenstvo je oslobodenie človeka z jeho dobrovoľnej nesvojprávnosti.“
– Immanuel Kant
Západné národy začali spochybňovať aj samy seba. A preto sa posúvajú dopredu – nie preto, že sú dokonalé, ale preto, že majú mechanizmy na opravu vlastných chýb. Veda, investigatíva, sekulárne školstvo, súdnictvo, univerzity – to sú piliere, ktoré udržujú západný svet nad hladinou populizmu a dogmatizmu, zatiaľ čo iní sa v ňom kúpu a pomaly, ale isto už aj topia.
Slovensko: V mentálnom vákuu
A my, Slováci? Ako bývalá ruská gubernia dnes stojíme medzi týmito dvoma pólmi, ktoré v nás neustále zápasia: medzi osvieteným individualizmom a východným kolektivizmom, medzi rozumom a iracionálnym rituálom. Milujeme slobodu, ale nenávidíme jej dôsledky. Nadávame na systém, ale dôverujeme dogmatickým kazateľom a konšpirátorom. Chceme byť súčasťou úspešného Západu, ale večer si pustíme Slobodný vysielač s jeho mentálnymi výkalmi.
„Národ, ktorý si neváži svojich mysliteľov, sa raz bude klaňať šarlatánom.“
– neznámy autor, ale poznáme to všetci
To, čo nám chýba, nie sú IQ body. To, čo nám chýba, je osvietenecký kult rozumu, dôvera v racionálne a overené fakty, odolnosť voči manipulácii a schopnosť myslieť samostatne a kriticky. Ak si toto všetko čo najskôr neosvojíme, môže sa nám veľmi ľahko opäť stať, že si nabudúce na trón zasadne len ďalší populistický spasiteľ namiesto toho starého sprofanovaného – a my mu opäť len hlúpo a naivne zatlieskame.
Rozhodnutie je na nás
Rusko je dôkazom, čo sa stane, keď sa kritické myslenie stane zločinom. Západ je dôkazom, čo sa stane, keď sa stane normou. Slovensko má šancu. Ale len vtedy, keď pochopíme, že v modernom svete nevyhráva ten, kto verí najsilnejšie, ale ten, kto myslí najpresnejšie.
„Inováciám sa darí v prostredí, kde je sloboda – sloboda myslieť, experimentovať a zlyhávať.“
— Matt Ridley, autor knihy How Innovation Works
„Ľudia sú najkreatívnejší, keď majú slobodu rozhodovať o svojej práci a keď cítia, že ich nápady sú oceňované.“
— Teresa Amabile, profesorka na Harvard Business School
„Sloboda a prosperita začína tam, kde končí poslušnosť voči iracionálnej dogme a konšpiračnému ideologickému nezmyslu.“
– Vladimír Bojničan
Odborná literatúra:
1. „Freedom and Innovation: A Country and State Level Analysis“
Autori: Lehmann & Seitz (2017)
Štúdia analyzuje údaje z rôznych krajín a štátov USA a zistila, že sociálna sloboda je nevyhnutná pre rozvoj inovatívnych aktivít. Krajiny s vyššou mierou slobody dosahujú lepšie výsledky v oblasti inovácií.
2. „Academic Freedom and Innovation: A Research Note“
Autori: Audretsch et al. (2023)
Výskum ukazuje, že zvýšenie akademickej slobody vedie k nárastu počtu patentových prihlášok o 41 % a ich citácií o 29 %. To podčiarkuje význam slobody myslenia pre vedecký pokrok.
3. „Individualism, Innovation, and Long-Run Growth“
Autori: Gorodnichenko & Roland (2011)
Štúdia tvrdí, že kultúry zdôrazňujúce individualizmus podporujú inovácie a dlhodobý ekonomický rast, pretože oceňujú osobné úspechy a nezávislé myslenie.
4. „The Right to Innovate“
Autori: Torrance & von Hippel (2015)
Autori argumentujú, že jednotlivci sú významným zdrojom inovácií a že právne prostredie by malo podporovať ich právo inovovať bez zbytočných prekážok.
5. „Creativity and Freedom“
Autori: Graeber & Tabellini (2017)
Štúdia analyzuje historické údaje a zistila, že mestá s väčšou osobnou a ekonomickou slobodou boli centrami radikálnej inovácie medzi 11. a 19. storočím.
