Michal Havran vo svojom texte o začiatku školského roka presne pomenoval podstatu modernej civilizácie: sekulárne vzdelanie, racionalita a veda sú piliermi našej prosperity. Kým sa držal tejto línie, dalo sa súhlasiť. Ale zrazu prišla jedna jeho veta, ktorá na mňa zapôsobila, ako keby mi jednu vrazil päsťou do oka:
„Psychológia, symbolické myslenie, náboženské spôsobilosti, zvyklosti a tradície, umelecká tvorba sú rovnako dôležitou súčasťou osvietenského modelu sveta…“
Pán Havran, čo to má znamenať? Náboženské spôsobilosti, zvyklosti a tradície ako súčasť osvietenstva? To je logický nezmysel a zároveň facka všetkým, ktorí za sekulárnu a racionálnu modernitu doslova nasadzovali život. Osvietenstvo je vo svojej podstate emancipácia rozumu od dogmy. Snažiť sa dnes oportunisticky a pokrytecky zlepiť tieto protiklady je ako tvrdiť, že stredoveké upaľovacie hranice patrili k vedeckej revolúcii.
Osvietenstvo nie je žiadna syntéza alebo pokračovanie náboženstva, ale je to úplný rozchod s ním.
• Immanuel Kant vo svojom texte Beantwortung der Frage: Was ist Aufklärung? (1784) dal jasný program:
„Sapere aude! Maj odvahu používať svoj vlastný rozum.“
Nepoddaj sa tradícii, never slepo autorite.
• David Hume:
„Múdry človek primeriava svoju vieru dôkazom.“ (An Enquiry Concerning Human Understanding)
• Voltaire:
„Écrasez l’infâme!“ – Rozdrvme poveru a klerikalizmus.
• Baruch Spinoza v Teologicko-politickom traktáte: teológia sa nesmie miešať do politiky; sloboda filozofovať je základom pokoja a rozvoja v štáte.
Deklarácia práv človeka a občana (1789)
Práve osvietenstvo dalo Európe prvý univerzálny politický dokument modernity.
V článku 3 sa hovorí:
„Zdrojom všetkej suverenity spočíva v podstate národa. Žiadny orgán, žiadny jednotlivec nemôže vykonávať autoritu, ktorá odtiaľto výslovne nepochádza.“
To je priamy rozchod s dogmou: žiadna moc nie je od Boha, všetka moc je od ľudu. Porovnať to s listom Rimanom 13:1 („Niet moci, ak len nie od Boha“) je dostatočný dôkaz nezlučiteľnosti kresťanstva a osvieteneckej a liberálnej demokracie.
Jean Meslier – kňaz, ktorý odhalil lož
Jean Meslier (1664–1729), dedinský farár a súčasne prvý otvorený ateistický mysliteľ, vo svojom Testamente napísal:
„Ó, keby všetci veľkí a mocní tohto sveta poznali túto pravdu, že náboženstvá sú iba ľudskými výmyslami, ktoré slúžia na to, aby udržali ľud v poslušnosti, zotročení a nevedomosti!“
Meslier, ktorý ako kňaz poznal cirkev zvnútra, sám nazval náboženstvo nástrojom zotročenia. To nie je súčasť osvietenstva, ale presne to, proti čomu osvietenstvo povstalo.
Biblia ako manifest autoritárstva
Ak niekto stále verí, že kresťanstvo a osvietenstvo sú kompatibilné a zlúčiteľné, stačí si otvoriť Bibliu:
• „Otroci, poslúchajte svojich pánov podľa tela so strachom a chvením…“ (Efezanom 6:5; Kolosanom 3:22; 1. Petra 2:18).
• „Každý nech sa podriaďuje vrchnostiam… niet moci, ak len nie od Boha.“ (Rimanom 13:1–2).
To je antitéza slobodnej demokracie. V osvietenstve a liberálnej demokracií platí princíp: moc pochádza od ľudu. V kresťanskej dogme: moc pochádza od Boha a má sa slepo poslúchať.
Preto je pojem „kresťanská demokracia“ oxymoron. Buď je demokracia sekulárna a liberálna, alebo nie je vôbec.
Osvietenstvo sa zrodilo napriek cirkvi
Západná civilizácia postavená na antike, racionálnom rozume a vede sa nevyvinula vďaka náboženstvu, ale napriek nemu. Index ľudského rozvoja nestojí na „náboženských spôsobilostiach“, ale na vedeckej metóde, empírii, kritike autority a sekulárnom vzdelávaní.
Voltaire, Diderot, Meslier či Holbach by sa vo svojich hroboch obracali, keby vedeli, že niekto ešte v 21. storočí dokáže označiť „náboženské zvyklosti a tradície“ za súčasť osvietenstva.
Záverom
Pán Havran, v úvode ste napísali krásny manifest racionality. Ale v tej jednej vašej vete ste úplne zradili jej základ. Náboženská tradícia je legitímny objekt historického a psychologického skúmania. Ale nikdy, opakujem nikdy, nemôže byť rovnocenným pilierom vedľa racionálneho rozumu a vedy. To by bolo ako tvrdiť, že aj iracionálne temno je rovnocennou súčasťou racionálneho svetla.
Ak niečo dnes potrebujeme, je to práve odvaha osvietencov: pomenovať iracionalitu bez servítky, odmietnuť autoritu dogmy a brániť sekulárnu liberálnu demokraciu pred všetkými jej nepriateľmi – či už sa maskujú krížom, kosákom s kladivom alebo moderným populizmom.
