Prečo musíme všetky deti – aj deti veriacich rodičov – učiť kriticky myslieť?
Táto otázka sa dá zodpovedať ako logická nadväznosť známych overených faktov, ktorá má zásadné dôsledky pre charakter celej našej spoločnosti. Táto logická reťaz nie je dojmom ani ideologickou hypotézou. Ide o vec overiteľných súvislostí, ktoré čoraz častejšie zaznievajú z úst odborníkov v oblasti neurovedy, kognitívnej psychológie, pedagogiky či politológie.
Kritické a analytické myslenie formuje spoločnosť
Výskumy z oblasti vzdelávania, sociológie a kognitívnych vied opakovane potvrdzujú, že úroveň kritického myslenia v populácii má priamy vplyv na kvalitu demokracie, odolnosť voči manipulácii a schopnosť riešiť komplexné spoločenské problémy.
Spoločnosti, kde sa cielene pestuje schopnosť logicky analyzovať fakty, rozpoznávať kognitívne skreslenia a hodnotiť dôkazy, vykazujú výrazne nižšiu mieru extrémizmu, dezinformácií, náboženského dogmatizmu a populistického hlasovania. Kritické myslenie totiž nie je iba intelektuálna výbava jednotlivca – je to nástroj civilizačnej imunity celej spoločnosti.
Silne veriaci ľudia majú znížený potenciál kritického myslenia
Dogmatická náboženská viera – najmä v teistického, moralizujúceho „osobného Boha“ – zásadne obmedzuje schopnosť jednotlivca podrobiť svoje presvedčenia kritickému prevereniu. Dôvod je jednoduchý:
Takáto viera predpokladá absolútnu autoritu (božiu alebo cirkevnú), odmieta pochybnosť ako slabosť či hriech, a svoje tvrdenia nestavia na overovaní, ale na slepej viere.
Neurologické a psychologické štúdie (napr. Jack et al., Cognitive Science, 2016) ukazujú, že náboženský fundamentalizmus aktivuje iné oblasti mozgu než analytické uvažovanie – a dokonca môže tie analytické potláčať. Viera a rozum sa totiž v mozgu aktivujú konkurenčne. Ak dominuje jedno, druhé sa oslabuje.
To neznamená, že každý veriaci človek je úplne neschopný kritického myslenia (môže myslieť selektívne) – ale že čím silnejšia je dogmatická zložka jeho viery, tým menší priestor ostáva pre pochybovanie, otázky a logické vyhodnocovanie.
Neschopnosť plnoformátovo (nie len selektívne) kriticky myslieť vedie k podpore konzervatívnych populistov
Ľudia, ktorí nedokážu analyzovať informácie, rozpoznať manipuláciu alebo kriticky reflektovať vlastné hodnoty, sú výrazne náchylnejší veriť dezinformáciám, konšpiráciám a jednoduchým riešeniam.
A práve tieto nástroje – emocionálna manipulácia, strach z pokroku, falošný návrat k „tradičným hodnotám“ – využíva populistická a autoritárska politika. Nábožensky dogmatickí voliči sa tak často stávajú stabilnou oporou konzervatívneho extrému, ktorý sa vydáva za obrancu viery, národa a “prirodzeného poriadku”.
Populisti nepotrebujú, aby ich voliči rozmýšľali. Potrebujú, aby verili. Ideálne slepo, bez pochybností.
Z toho vyplýva jasný záver pre školstvo a spoločnosť
Ak má byť spoločnosť odolná voči populizmu, extrémizmu, manipulácii, regresívnym a dezinformačným silám, kritické a analytické myslenie sa musí vyučovať systematicky a povinne – bez výnimiek.
To znamená: aj deti veriacich rodičov majú právo – a spoločnosť má povinnosť – viesť ich k samostatnému mysleniu, schopnosti pochybovať, analyzovať a preverovať názory vrátane tých náboženských.
Nie preto, aby sa z nich stali ateisti. Ale preto, aby sa z nich stali slobodne a racionálne mysliaci občania – schopní rozlíšiť manipuláciu od pravdy, autoritu od autoritárstva a vieru od fanatizmu.
Zlyhanie v tomto bode neznamená len osobné zlyhanie školského systému. Znamená návrat k tmárstvu, do ktorého sa populistickí lídri tak radi zakuklia ako do panciera „kresťanskej civilizácie“.
Odborná literatúra:
1. Vzťah medzi náboženskou vierou a kritickým myslením:
• Justin L. Barrett – kognitívny antropológ, ktorý skúma, ako náboženské presvedčenia súvisia s kognitívnymi procesmi. Jeho práca poskytuje pohľad na to, ako náboženské myslenie ovplyvňuje kognitívne funkcie.
• Ara Norenzayan – psychológ známy svojím výskumom v oblasti evolučnej psychológie náboženstva. Skúma, ako náboženské presvedčenia a praktiky ovplyvňujú sociálne správanie a kognitívne procesy.
2. Vplyv kritického myslenia na politické preferencie:
• Jonathan Haidt – sociálny psychológ, ktorý sa zaoberá morálnou psychológiou a jej vplyvom na politické ideológie. Jeho kniha “The Righteous Mind: Why Good People Are Divided by Politics and Religion” skúma, ako morálne hodnoty ovplyvňujú politické a náboženské presvedčenia.
• Daniel Kahneman – psychológ a laureát Nobelovej ceny, známy svojím výskumom v oblasti rozhodovania a kognitívnych biasov. Jeho práca “Thinking, Fast and Slow” poskytuje vhľad do toho, ako rôzne spôsoby myslenia ovplyvňujú naše rozhodnutia, vrátane politických preferencií.
3. Význam výučby kritického myslenia:
• Richard Paul a Linda Elder – významní odborníci v oblasti kritického myslenia, ktorí vypracovali modely a stratégie na jeho rozvoj vo vzdelávaní. Ich práce poskytujú praktické návody na implementáciu kritického myslenia v edukačnom prostredí.
• Peter Facione – autor “The Delphi Report”, ktorý definuje kritické myslenie a jeho komponenty. Jeho výskum zdôrazňuje dôležitosť kritického myslenia v rozhodovaní a vzdelávaní.
