Návrat starého poriadku v novom šate
Nebolo to tak dávno, čo sa zdalo, že história sa konečne prikláňa na stranu rozumu. Viera v demokraciu, ľudské práva a pokrok prevažovala nad nostalgiou za feudálnou hierarchiou a “neomylnými” svetskými a náboženskými vodcami. Svet sa otváral, bariéry padali. A potom prišla reakcia.
Mnohí sa asi necítili doma v modernom svete – v spoločnosti, ktorá sa menila rýchlejšie, než ju dokázali pochopiť. Slobodné médiá boli priveľmi dráždivé, diverzita desila, vedecké poznanie narúšalo pohodlné zaužívané náboženské mýty. V takejto chvíli sa vždy nájde niekto, kto ponúkne jednoduché riešenie: návrat k „prirodzenému poriadku“, k tradičným náboženským hodnotám, ktoré údajne vytvorili silné civilizácie, k vízii spoločnosti, kde každý pozná svoje miesto a kde sa príkazy plnia a nespochybňujú.
A tak sa objavili noví spasitelia, ktorí sa v skutočnosti nijako nelíšia od tých, čo v otrokárskej a feudálnej minulosti viedli svoje národy do záhuby. Ich mená sú iné, no ich metódy zostali rovnaké: v šírení strachu, falošnej emočnej propagandy, dogmatickej viery v neomylného vodcu a v neustálom vyhľadávaní nepriateľov, na ktorých sa vždy dajú všetky tie ich neúspechy a krivdy zhodiť.
Putin v Rusku, Orbán v Maďarsku a Trump v USA vytvorili novú konzervatívnu os zla – alianciu konzervatívnych populistov, ktorí podkopávajú demokratické inštitúcie, oslabujú sekulárne princípy a v mene “boha” a „národnej suverenity“ posilňujú autokratickú moc.
⸻
Moskva, Budapešť, Washington – tri hlavy hydry
Kde sa kedysi rozhodovalo o osude sveta, dnes stojí trojica lídrov, ktorí sa naučili manipulovať verejnosť modernými nástrojmi. Neovládajú masy silou – ovládajú ich emotívne podfarbených iracionálnymi príbehmi, ktoré sa ľahko prijímajú ale ťažko vyvracajú.
Moskva: Rusko ako model autokratického konzervativizmu
Putinovo Rusko už dávno nie je len autoritárskou krajinou, je ideologickým centrom boja proti liberalizmu. Na jeho štíte stojí slovo „náboženské tradičné hodnoty“, no v skutočnosti ide len o maskovanie moci.
• Pravoslávna cirkev ako garant autority – kňazi nehovoria o milosrdenstve, ale o svätej vojne proti falošne vykonštruovanej “dekadencii” západného liberalizmu.
• Dezinformačné vojny ako nový nástroj ovládania – lož sa stala mocnejšou než zbrane.
• Imperiálne ambície skryté za údajnou obranou civilizácie – od Gruzínska až po Ukrajinu, zrazu je všade je potrebné „chrániť tradičné náboženské hodnoty“.
Budapešť: Orbánova laboratórna diktatúra
Maďarsko pod vedením Viktora Orbána je jasným úspešným experimentom v tom, ako rozložiť demokraciu zvnútra.
• Útoky na médiá a nezávislé inštitúcie – ak neexistuje adekvátna opozícia, neobmedzené vládnutie je jednoduchšie.
• Európska únia ako dojná krava a nepriateľ zároveň – Orbán berie/kradne jej peniaze a zároveň útočí na jej základné hodnoty, ktoré Európu učinili takou bohatou a mierumilovnou.
• Nacionalizmus ako hlavná politická zbraň – vytváranie vonkajšieho nepriateľa mobilizuje voličov. Znova sa objavujú Veľko-uhorské nacionalistické a imperiálne sentimenty
Washington: Trumpizmus v novom a radikálnejšom šate
Donald Trump sa vrátil – a nie ako politický veterán, ale ako posilnený symbol radikálneho konzervatívneho populizmu. Trumpizmus už nie je len ideológiou, ale autoritárskym a nacionalistickým hnutím, ktoré sa už republikánom vymklo spod kontroly a vytvorilo paralelný svet alternatívnych faktov a nepriateľských médií.
• Kresťanský fundamentalizmus a politika ruka v ruke – Boh, národ a vodca.
• Deštrukcia dôvery vo voľby a demokratické inštitúcie – ak nevyhrám, volebný systém je určite zmanipulovaný.
• Konšpiračné teórie ako politický program – čím absurdnejšie, tým lepšie.
• Otvorená podpora autoritárov – Trump a Putin nie sú nepriatelia, ale spojenci v boji proti liberálnemu Západu.
Trump dnes už nie je len americkým vrcholným politikom – je exportérom konzervatívneho populizmu do celého sveta.
⸻
Ako sa máme brániť?
Existujú momenty, keď sa dejiny lámu. Sme v jednom z nich.
• Posilniť sekulárne demokratické inštitúcie – demokracia nie je samozrejmosť, ak sa nebráni, zahynie.
• Vytvoriť protipól mediálnej manipulácii – lož sa nemôže šíriť rýchlejšie než pravda.
• Znížiť vplyv náboženstva na politiku – viera patrí do kostolov a nie do zákonov.
• Odstrániť ekonomickú frustráciu, ktorá živí populizmus – hladní a sklamaní ľudia uveria komukoľvek, kto im sľúbi návrat “strateného utopického raja”.
⸻
Dejiny sa nepýtajú, či sme pripravení
Konzervatívna os zla – Moskva, Budapešť, Washington – je len modernou reinkarnáciou osvieteneckého zápasu za racionalitu, ktorý ľudstvo zvádzalo už nespočetnekrát. Dejiny sa opakujú nie preto, že by ľudia zabudli, ale preto, že vždy existujú tí, ktorí chcú priviesť spoločnosť späť do temnej minulosti, v ktorej oni sami disponovali neobmedzenou mocou.
Osvietenstvo nikdy nebolo jednorazovým víťazstvom – je to neustály zápas medzi racionálnym svetlom a temnotou iracionálneho náboženského dogmatizmu.
A táto hodnotová bitva sa už asi ani nikdy neskončí.
