Od Biblie ku hviezdam – výzva na útek z dogmy do slobodného myslenia
Keď René Descartes vyslovil slávne „Cogito, ergo sum“ – „Myslím, teda som“ – načrtol prvý jasný kompas pre tých, ktorí odmietajú slepo veriť a namiesto toho chcú vedieť. V parafráze „Cognito, ergo sum“ cítiť ešte naliehavejší dôraz: existujem preto, že spoznávam. Že skúmam. Že sa nenechávam viesť dogmou, ale kritickým a analytickým rozumom.
Dnes však nestačí len obyčajne myslieť. V dobe, keď sa falošné istoty šíria rýchlejšie než fakty a keď populizmus a náboženská manipulácia parazitujú na ľudskej dôvere, je akt kritického myslenia aktom odporu.
Oslobodenie od slepej viery – výzva ku kriticky mysliacim bytostiam
Prestaňte sa upínať na ilúziu rajskej odmeny. Posmrtný život nie je nič iné než neurochemická náplasť na strach zo smrti. Mozog pri spoločných modlitbách uvoľňuje endorfíny, dopamín, oxytocín – a výsledkom je stav eufórie, ktorý sa ničím nelíši od šamanských tancov či psychedelickej extázy.
Toto nie je dôkaz božského spojenia. Je to len primitívna biologická reakcia. A kto ju vykladá ako duchovnú skúsenosť, je len obeťou podvodu vlastného mozgu.
Aj keď sa Karl Marx veľakrát hlboko mýlil, v jednom mal hlbokú pravdu, keď prehlásil: „Náboženstvo je ópium ľudstva.“ Nie len obrazne – doslova. Poskytuje falošný pokoj, vytvára závislosť, drží ľudí v poslušnosti.
Biblia ako morálny labyrint minulosti
Ak sa pozrieme na Bibliu optikou dnešného kritického moderného človeka, ktorý rozumie ľudským právam, rovnosti a vede, je to ťažké a desivé čítanie.
• Boh, ktorý zabíja deti, prikazuje genocídy a trestá ženu smrťou za jej (ne)panenstvo, nie je žiadny morálny vzor – je to agresívny symbol temnoty staroveku.
• Nový zákon, ktorý zavádza večné muky za pochybnosti a kritické myslenie, je len psychologický teror, nie posolstvo lásky.
Kto dnes naozaj číta Bibliu ako celok, nemôže prehliadnuť skutočnosť: na každý akt lásky pripadá niekoľkonásobne viac božieho násilia, trestov a represie.
A prečo ju ľudia stále obhajujú? Pretože si z nej vyberajú len to, čo sa im hodí. A zvyšok pokrytecky prekrútia, metaforicky ospravedlnia, alebo jednoducho ignorujú. Ale pravda je nemilosrdná – kniha, ktorá legitimizuje otroctvo, kameňovanie a absolútnu poslušnosť, časom úplne skorodovala a dnes už určite nepatrí na piedestál modernej civilizácie.
Osvietenstvo – raketa z dogmatického stredoveku do vesmíru racionálnej slobody
Osvietenstvo bolo okamihom, keď sa ľudstvo rozhodlo konečne prestať poslúchať a začalo naplno slobodne myslieť.
• V čase, keď cirkev upaľovala a prenasledovala vedcov, prišli ľudia ako Voltaire, Kant a Rousseau.
• V čase, keď bolo slobodné myslenie rúhaním a ťažkým hriechom, sa začalo učiť kritické a analytické myslenie.
Osvietenectvo naštartovalo motor racionality, ktorý dodnes nezastavil. A aj keď sa ho snažia konzervy v poslednom svojom kŕči spomaliť, tak on už dnes celkom iste nezastaví.
Zatiaľ, čo náboženská morálka je statická, viazaná na zjavenie a autoritu, humanistická morálka je dynamická – založená na empatii, dôkazoch a evolúcii hodnôt.
Kým Biblia stagnuje v čase, osvietenstvo letí vpred – ako raketa, ktorá prerazila gravitačné pole každej jednej dogmy.
Morálny racionálny vesmír sa rozpína – dogma ostáva ležať ako mŕtva hviezda
Predstavme si hodnotové systémy ako vesmír:
• Biblia je vyhasnutá hviezda – kedysi žiarivá, dnes nefunkčná, neživá, relikt minulosti.
• Osvietenstvo je explózia novej galaxie – plná tvorivej energie, kde sa hranice poznania a etiky neustále rozširujú.
Tak ako sa galaxie od seba vzďaľujú, tak sa humanistická etika vzďaľuje od náboženských morálnych dogiem.
• Kedysi bolo otroctvo normálne. Dnes je nemysliteľné.
• Kedysi ženy nemali žiadny hlas. Dnes sú rovnocenné.
• Kedysi bol hriech pýtať sa. Dnes je cnosťou pochybovať.
Každá generácia pridáva na pokroku rýchlosť – a nikdy sa nevracia späť.
Cognito, ergo sum – preto myslím a preto som mentálne slobodný
V dnešnej dobe manipulácie, populizmu a návratu k stredovekému mysleniu je kritické myslenie aktom odvahy. Kto kriticky myslí, prestáva byť ovládateľný. Kto vedecky skúma, prestáva byť vydaný na milosť iracionálnej ideológii.
Ja nechcem slepo veriť, ja chcem vedieť!
Preto myslím. Preto som.
Nie preto, že verím. Nie preto, že sa bojím. Ale preto, že chcem vedieť. Pretože najvyššia forma intelektuálnej slobody je oslobodiť sa od potreby veriť – a konečne zase začať chcieť vedieť. Ako Thales z Milétu, Anaximandros, Herakleitos z Efezu, Pytagoras, Demokritos, Sokrates, Platón, Aristoteles, Epikuros, Hypatia z Alexandrie
Nechajte už konečne dogmy padnúť do temnej histórie! Myslite! A naplno a slobodne sa rozbehnite v tom úžasnom rozpínajúcom sa vesmíre ľudskej racionality a poznania. Tam, kde už autoritárska, dogmatická a krutá Biblia nedosiahne.
