Svet, v ktorom je pravda vysmievaná ako elitársky konštrukt, vedecké poznatky sú relativizované, liberáli označovaní za fašistov a populisti sa prekrývajú pláštikom viery, nevznikol náhodou. Vznikol cieľavedomou dekonštrukciou racionálneho myslenia, na ktorej sa dlhodobo a aktívne podieľajú náboženské inštitúcie, konzervatívne elity a dezinformačné propagandistické siete.
Nie je to len ideologický chaos. Je to kultúrna kontrarevolúcia, vedená pod zástavou „tradičných hodnôt“, no v skutočnosti motivovaná túžbou po kontrole, poslušnosti a pomste voči modernite.
Trump ako typický symptóm, nie výnimka
Keď si americkí republikáni po druhý krát zvolili Donalda Trumpa, nešlo o náhodu ani o zúfalstvo.
Bola to naplánovaná kolektívna rezignácia na pravdu, etiku a racionalitu.
Trump je:
• trestne stíhaný narcistický podvodník,
• dezinformátor, ktorý cielene rozvracia dôveru vo fakty, médiá a inštitúcie,
• obdivovateľ diktátorov, ktorý verejne spochybňuje volebný systém aj právny štát,
• inkarnácia cynizmu, zneužívania viery a politického revanšizmu.
A napriek tomu – alebo práve preto – si ho náboženskí lídri a milióny veriacich voličov zvolili a stále fanaticky uctievajú ako „Božieho bojovníka“. Prečo vlastne??? Lebo ich už nezaujíma pravda, na tú úplne rezignovali. Zaujíma ich už len víťazstvo – nad sekularizmom, liberalizmom a slobodným myslením.
Cirkev ako predvoj chaosu
Zatiaľ čo vedecký a sekulárny svet stavia na overiteľnosti, pochybnosti a otvorenosti, náboženské autority historicky i súčasne budujú presný opak:
• Vieru bez dôkazov, autoritu bez kritiky, poslušnosť bez rozmýšľania.
Z dogmatickej viery sa stal politický nástroj, z kázní sa stali agitácie, z cirkví mocenské inštitúcie, ktoré nielenže súhlasne mlčia a potichu si mädlia ruky, ale často aj aktívne podporujú rozklad sekulárnej liberálnej demokracie.
Historické paralely: Keď sa kríž objíme s tyraniou
• Vatikán a Mussolini (1929): Lateránske zmluvy – katolícka cirkev legitimizuje fašizmus výmenou za výhody.
• Hitler a Reichskonkordat (1933): Cirkev mlčí k nacistickým zverstvám, aby si zachovala výsady.
• Franco a katolícka cirkev: Fašistický režim dostáva požehnanie z kazateľníc – vraždenie komunistov a liberálov „v mene Boha“.
• Putin a ruská pravoslávna cirkev: Vojna a klamstvá v mene „tradičných hodnôt“.
• Poľsko, Maďarsko: Kresťanský nacionalizmus sa stáva ideologickým základom štátu – sekularizmus je označený za nepriateľa národa.
• Slovensko počas Tisovho režimu: Klerofašistický štát s katolíckou rétorikou, ktorý sa podieľal na deportáciách a kolaborácii s nacizmom – a ktorý dnes niektorí katolícki kňazi a politici verejne relativizujú či obhajujú.
A dnes? Slovenský prípad: Birmovaný komunista v službách nového konzervativizmu
Robert Fico – bývalý komunista, dnes symbol slovenskej populisticko-konzervatívnej protiosvietenskej revolúcie – si na národne-likvidačnom Devíne otvorene zaútočil na liberálov, progresívcov a samotné základy liberálnej demokracie.
Vyhlásil, že Slovensko musí byť „štátom národným a kresťanským“, čím nápadne kopíruje naratív Tisa, Orbána, Putina aj súčasného slovenského nacionalistického klerofašizmu.
Zneužíva vieru na rozdelenie spoločnosti, znevažuje médiá, útočí na nezávislých sudcov a burcuje proti „liberálnej hrozbe“, ktorú si sám vymyslel.
A čo na to slovenská cirkev?
Neprotestuje. Nepozastavuje sa. V tichu prijíma.
Pretože sľúbená moc je lákavejšia než morálna integrita.
Fico dnes hrá na ich strune. A oni mu pri tom držia noty.
Kto z toho profituje?
• Kresťanský nacionalizmus, ktorý chce štát podľa svätých kníh, nie podľa sekulárnej ústavy.
• Populistickí autokrati, ktorí potrebujú poslušné masy a ideologické zázemie.
• Ruská propaganda, ktorá víta každé rozvrátenie západných demokratických inštitúcií.
• Cirkvi, ktoré túžia po návrate moci a vplyvu – aj za cenu kolaborácie s lžou.
Buď sa konečne prebudíme – alebo sa premodlíme rovno do diktatúry
Západná civilizácia môže prežiť čokoľvek – okrem vlastnej viery v lož.
Ak prestaneme kriticky myslieť, pýtať sa, pochybovať a vzdorovať, potom už nebude koho obviňovať.
Budeme to my, vrahovia sekulárnej liberálnej demokracie. A Boh bude len pokrytecká výhovorka.
Ako napísal Orwell:
„V čase všeobecného klamstva je povedať pravdu revolučný čin.“
A Voltaire dodal:
„Tí, ktorí vás prinútia veriť absurdnostiam, vás môžu prinútiť páchať zverstvá.“
A dnes sú absurdnosti veselo kázané z kazateľníc, tlačené v konzervatívnych novinách, kolujúce po internete a aj volené v urnách.
A Zverstvá? Tie budú nasledovať. To už z histórie dobre poznáme…
