V decembri 1989 sme sa ako aktívni revoluční vysokoškolskí študenti rozbehli z Bratislavy do regiónov, aby sme šírili myšlienky slobody a demokracie. Jednou z našich hlavných požiadaviek bola pluralita spoločnosti. Práve na pluralitu vtedy smerovalo aj najviac otázok. Na základe mojich bohatých životných skúseností som však presvedčený, že sa dodnes len veľmi málo Slovákov orientuje v skutočnom význame slova „pluralita“.
Pluralita nie je o tom, že každý si môže netolerantne „povedať a presadiť len to svoje“. Nie je to chaos ani diktát názorov, v ktorom objektívna pravda stráca svoju hodnotu. Pluralita je civilizačný protiklad totality. Je to priestor, v ktorom sa stretávajú rôzne pohľady, skúsenosti, idey – a práve vďaka ich súboju vzniká niečo vyššie: pokrok, stabilita, inovácie aj mier.
Odkiaľ vôbec pochádza slovo pluralita?
Pojem pluralita pochádza z latinského pluralitas – množstvo, rôznosť. Je odvodený od pluralis, teda množný. Už samotný koreň slova vyjadruje nevyhnutnosť viacerosti a rozmanitosti. V spoločenskom zmysle sa pluralita – po období antického racionalizmu – opäť naplno presadila až v ére osvietenstva, keď sa ukázalo, že pravda sa nerodí z dogmatickej jednoty, ale z otvorenej diskusie.
Hannah Arendt: „Pluralita je zákon Zeme a pluralita ľudí je podmienkou ľudskej slobody.“
Prečo je pluralita taká dôležitá?
Pretože bez plurality nie je možný skutočný pokrok. Inovácie sa nerodia v sterilnom prostredí, kde všetci len prikyvujú. Vedci, umelci, filozofi aj politici potrebujú opozíciu, výzvu, nesúhlas. Ak spoločnosť žije v jednom názore, v jednej nemennej pravde, v jednom duchovnom tábore – zabíja svoju vlastnú kreativitu a svoj imunitný systém.
John Stuart Mill: „Ak je všetko, čo tvrdíš, pravda, potrebuješ odpor, aby si zostal v strehu. Ak sa mýliš, potrebuješ odpor, aby si sa dozvedel pravdu.“
Pluralita zároveň zabraňuje koncentrácii moci. Rozdeľuje ju, riedi, znemožňuje, aby jedna jediná skupina ovládla všetkých. V tom je jej skrytá sila – a preto ju autokrati a teokrati tak veľmi neznášajú.
George Orwell: „Sloboda znamená právo povedať ľuďom to, čo nechcú počuť.“
Konšpirácie nie sú pluralita
Dôležité je povedať nahlas: konšpiračné teórie, cielené dezinformácie a emočná manipulácia nie sú prejavom plurality ani slobody slova. Naopak – tieto javy pluralitu sabotujú.
Ich cieľom nie je obohatiť verejný diskurz, ale ho otráviť. Nie ponúknuť inú perspektívu, ale zničiť dôveru vo fakty, vedu, novinársku etiku a samotné princípy rozumnej diskusie. Dezinformácia nie je alternatíva – je to rakovinová metastáza slobody prejavu.
Pluralita stavia na racionálnej diskusii, rešpekte a overiteľných faktoch. Konšpirácie zneužívajú princíp slobody slova na rozklad samotnej jej podstaty.
Karl Popper: „Tolerancia znamená slobodu pre druhých, nie len pre nás samých.“
Kto pluralitu potláča?
• Autoritárske režimy, ktoré pluralitu falošne obviňujú z rozvratu spoločnosti a každý iný, odlišný názor trestajú ako zradu.
• Náboženské dogmatické štruktúry, ktoré trvajú len na jedinej pravde, na tej danej “zhora” a ostatné názory natvrdo umlčujú a trestajú.
• Populisti, ktorí potrebujú svojho nepriateľa, aby mohli vládnuť cez strach a nenávisť.
• Kultúrni extrémisti, ktorí neznášajú odchýlku od ich vlastnej „morálnej neomylnosti“.
• Dezinformačné ekosystémy, ktoré systematicky rozkladajú dôveru, vytvárajú falošné pseudoreality a sabotujú spoločenský súhlas a inklúziu.
Isaiah Berlin: „Civilizovaná spoločnosť je taká, ktorá umožňuje koexistenciu rôznych spôsobov života bez toho, aby jeden ničil druhý.“
Bez plurality nie je stabilita
Zmizne dôvera, kreativita, empatia, samospráva aj zdravý nesúhlas. Ostane len slepá poslušnosť alebo vzdor – nič medzi tým. A v takom svete sú revolúcie, nepokoje a konflikty častejšie než reformy.
Pluralita je zároveň ochranou pred fanatizmom. Bez nej sa aj tá dobre myslená myšlienka môže zvrhnúť na diktát. Tolerancia bez plurality je len ilúzia. A práve preto…
Thomas Jefferson: „Rozmanitosť názorov je prirodzená a potrebná. Pravda vzniká z ich súťaženia.“
Prečo si pluralita zaslúži našu ochranu
Pretože je predpokladom slobody. Pretože je krehká – stačí jeden výnimočný stav, jedno “dogmatické kultúrne panstvo”, jeden politický populistický „mesiáš“ – a pluralita sa zmení len na nefunkčnú kulisu.
Ak si chceme zachovať svet, kde sa ešte môže myslieť nahlas, písať slobodne a žiť po svojom – musíme pluralitu nielen ctiť, ale ju aj aktívne chrániť. Lebo bez nej sa každá jedna demokracia zmení len na iracionálny rituál bez slobodnej duše a zdravej súťaže myšlienok.
