Kresťanské Desatoro je ešte aj dnes mnohými prezentované ako základ univerzálnej morálky. Tento naratív sa často opakuje bez hlbšej analýzy, akoby už samotný vek a tradícia boli zárukou jeho nadčasovej platnosti. Avšak v kontexte dnešnej sekulárnej, demokratickej a kriticky mysliacej spoločnosti je načase sa naň pozrieť z odstupu – bez posvätnej úcty, no s dôrazom na rozum a etickú konzistenciu.
„Nie je dôležité, odkiaľ pravidlá pochádzajú, ale či ich možno obhájiť racionálnym dôvodom.“ – Peter Singer
Ideologická manipulácia pod rúškom morálky
Desatoro nie je univerzálny morálny kódex. Je to ideologický dokument starovekej náboženskej komunity, ktorého prvé body sa netýkajú medziľudských vzťahov ani dobra či zla – ale výlučne podriadenosti voči autoritatívnemu bohu. Napríklad:
• „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“
• „Nevezmeš meno Hospodina svojho Boha nadarmo.“
• „Pamätaj na deň sviatočný, aby si ho svätil.“
Tieto príkazy nemajú nič spoločné s univerzálnou etikou v pravom slova zmysle – sú to nástroje kontroly, ktorých cieľom je upevniť náboženskú autoritu a potlačiť slobodu vierovyznania. V demokratickej spoločnosti, kde si každý môže slobodne voliť alebo nevoliť žiadnu vieru, sú tieto body nielen irelevantné, ale priamo v rozpore so základnými občianskymi právami.
„Etika založená na poslušnosti k autorite nie je etika – je to otroctvo.“ – Albert Einstein (parafráza jeho známeho postoja k náboženskej morálke)
Morálne nedostatočné alebo historicky podmienené normy
Aj zvyšné časti Desatora, ktoré sa na prvý pohľad javia ako morálne zásady – napríklad „nezabiješ“ alebo „nepokradneš“ – nie sú špecifikom judaizmu či kresťanstva. Takéto pravidlá existovali vo všetkých civilizáciách a sú dôsledkom prirodzeného vývoja spolužitia v spoločnosti, nie darom zhora. Navyše, tieto príkazy v pôvodnom kontexte neboli univerzálne: „nezabiješ“ sa nevzťahovalo na otrokov, neveriacich či ženy, ktoré porušili patriarchálne normy. Boli to relatívne pravidlá platné len v rámci určitej skupiny, nie všeobecne a univerzálne.
„Ak je morálka len slepá poslušnosť voči prikázaniam, nie je to morálka, ale sociálna dresúra.“ – Christopher Hitchens
Absencia dôležitých morálnych princípov
Desatoro úplne ignoruje mnohé etické témy, ktoré sú pre dnešnú spoločnosť zásadné: rovnosť, ľudské práva, odmietnutie otroctva, ochrana zraniteľných, rovnosť pohlaví, zákaz diskriminácie. Namiesto toho ponúka archaické normy, ktoré viac slúžia ako nástroj poslušnosti voči autorite než ako výzva k zodpovednosti a súcitu.
„Najväčšou cnosťou nie je poslušnosť, ale schopnosť cítiť s druhým.“ – Carl Rogers
Kultúrne bremeno, nie morálny kompas
V modernej spoločnosti, ktorá sa snaží o rozvoj kritického myslenia, individuálnych práv a rovnosti, pôsobí Desatoro ako škodlivý kultúrny relikt. Je to dokument, ktorý môže byť zaujímavý z historického či literárneho hľadiska, no nemôže slúžiť ako základ modernej univerzálnej etiky. Ak niekto tvrdí, že bez Desatora by sme nemali morálku, preukazuje hlboké nepochopenie vývoja morálnych systémov a schopnosti človeka vytvárať etické pravidlá na základe rozumu, empatie a spoločenského konsenzu.
„Dobrí ľudia nepotrebujú náboženstvo, aby konali dobro. A zlí ho často používajú ako ospravedlnenie.“ – Steven Weinberg
Desatoro je morálne neakceptovateľné ako celok, pretože je kombináciou teokratickej poslušnosti a historicky podmienených pravidiel, ktoré nereflektujú univerzálne, sekulárne princípy spravodlivosti. Odmietnuť Desatoro nie je útok na morálku – je to obhajoba morálky, ktorá je slobodná, inkluzívna a postavená na dôkazoch, nie na iracionálnej dogme.
„Nesmieme podliehať ilúzii, že staré texty nám nahradia zodpovednosť samostatne myslieť.“ – Bertrand Russell
