Najväčšou pliagou pre modernú slovenskú spoločnosť je dnes náboženstvo – toto odkazujem pánovi Majerskému. Pretože keď sa teokracia maskuje ako demokracia a bigotnosť ako „hodnotová politika“, ocitáme sa na šikmej ploche, z ktorej niet návratu bez straty základných ľudských práv.
Ústava ako trojský kôň teokracie
Zákon, ktorý má byť základom právneho štátu, sa mení na nástroj morálneho nátlaku. Zákaz surogátneho materstva, definícia otca a matky výlučne ako muža a ženy, biologická dogmatizácia pohlavia a povýšenie kultúrno-etických „tradičných hodnôt“ nad medzinárodné zmluvy – to nie je žiadna moderná reforma, ktorá zlepší život obyvateľov.
To je kultúrna kontrarevolúcia. Spätný chod do časov, keď o hodnote človeka rozhodovala jeho príslušnosť k „pravému pohlaviu“ a „správnej viere“. A predovšetkým – strategický posun k ruskému modelu despotického spravovania štátu.
Slovensko ako ruský klon? Varovné paralely
Nie je to len pocit, že tu niečo smrdí. Je to len logický sled krokov, ktoré Rusko podniklo od roku 2012, keď sa Vladimir Putin rozhodol upevniť moc nie len silovými zložkami, ale aj pravoslávnou ideológiou. Slovensko dnes kráča v jeho šľapajách – ticho, ale rýchlo.
1. Zákon o „propagande netradičných vzťahov“ (Rusko 2013)
Ruský zákon zakazujúci tzv. „propagáciu homosexuality“ medzi mládežou prakticky znemožnil verejnú diskusiu o právach LGBT ľudí. Slovenský návrh zákazu surogátneho materstva a binárnej definície pohlaví je ideologicky identický: zneviditeľniť, stigmatizovať, vytlačiť.
„Ochrana detí“, „tradičné rodiny“, „prirodzenosť“ – sú dnes eufemizmami pre štátne obmedzenie identity a slobody.
— Inšpirované Judith Butler
2. Náboženstvo ako súčasť štátnej doktríny (Rusko 2020–2022)
V Rusku dnes pravoslávna cirkev legitimizuje vojny, represie a diskrimináciu. Na Slovensku sa katolícka cirkev podobne stavia do role morálneho arbitra – nie ako hlas verejnosti, ale ako tajný spolutvorca zákonov a podporovateľ autoritárskeho extrému.
„Sekularizmus je základnou podmienkou demokracie, nie jej opakom.“
— Karl Popper
3. Nadradenosť národného práva nad medzinárodné záväzky (Rusko 2020, ústavná reforma)
Rusko si ústavne zakotvilo, že domáce právo má prednosť pred rozhodnutiami medzinárodných súdov. Slovensko sa teraz vydáva rovnakým smerom – zákonodarcovia chcú, aby v „kultúrno-etických“ otázkach malo domáce právo prednosť pred právom EÚ.
„Demokracia bez rešpektu k medzinárodným dohodám sa mení na diktatúru väčšiny.“
— Michael O’Flaherty, komisár Rady Európy
A výnimku, samozrejme, tvorí len Vatikánska zmluva – ich jediný nadnárodný ideologický pakt, ktorý nikto nesmie spochybniť.
4. Útok na občiansku spoločnosť
V Rusku sa kritici štátu označujú za „zahraničných agentov“. Na Slovensku sú za „rakovinu“ označovaní progresívci a západné hodnoty samotné. Fico si po atentáte symbolicky vybral Cyrila a Metoda ako štart svojho boja proti „ideologickej nákaze Západu“.
„Progresivizmus sa šíri ako rakovina.“
— Robert Fico, júl 2023
Presne takto sa začínajú ideologické čistky.
Čo nás čaká, ak tomu nezabránime?
• Obmedzenie ľudských práv a zákonov na výhradne „kresťanský“ svetonázor v školách, zdravotníctve, médiách a verejnej správe.
• Zákaz a trestanie alternatívnych foriem rodičovstva, vzťahov a identity – zatiaľ nepriamo, neskôr aj explicitne.
• Prehlbovanie závislosti zákonodarnej moci od náboženských autorít – v krajine, ktorá má byť sekulárna.
• Zosilnenie kultúrnej vojny a morálneho delenia spoločnosti: na „našich správnych“ a „vás zvrhlých“.
Záver: Kto vlastní ústavu, vlastní budúcnosť
Ústava má byť štítom pred každou jednou ideológiou, nie jej mečom.
To, čo dnes presadzujú KDH, Smer a ich biskupskí spojenci, nie je obrana hodnôt – je to priamy útok na slobodu. Je to pokus nahradiť sekulárny právny štát klerikálnym režimom, v ktorom zákon píše kazateľ a schvaľuje oligarcha.
„Oddelenie cirkvi od štátu nie je nepriateľstvom náboženstva – je zárukou jeho slobody.“
— James Madison, autor Prvého dodatku Ústavy USA
Ak to Slovensko dovolí, zapíše sa medzi krajiny, ktoré zamenili slobodu za autoritársky poriadok a rozmanitosť za iracionálnu dogmu. A nebude to len Ficov úspech. Bude to zároveň naša spoločná prehra.
Výzva na záver
Buď si Slovensko zachová sekulárny rámec a liberálnu ústavu ako ochranný štít pre všetkých občanov – alebo prijme „ruský model“: despotickú oligarchickú teokraciu s úsmevom biskupa a potleskom populistu.
