“Nemá zmysel diskutovať s človekom, ktorý sa rozhodol nemeniť názor. Vaša logika ho nezaujíma – jeho presvedčenie je jeho neomylnou pravdou.”
— Carl Sagan (parafráza)
Sú diskusie, ktoré nás intelektuálne posúvajú, a sú diskusie, ktoré nás iba psychicky vysávajú. Tie druhé sú, žiaľ, čoraz častejšie — najmä v online priestore. Najčastejším dôvodom je, že na druhej strane nestojí človek, ktorý hľadá pravdu, ale niekto, kto sa rozhodol agresívne brániť svoju dogmu za každú cenu.
Zvlášť nebezpečná je kombinácia náboženského fundamentalizmu, konšpiračného myslenia a pocitu ukrivdenosti. Z týchto ingrediencií vzniká “diskusný” štýl, ktorý už nie je polemikou, ale výpadom. Namiesto výmeny argumentov prichádza nálepkovanie, odvádzanie pozornosti, osobné útoky a manipulácia. Nie preto, že by dotyční nevedeli diskutovať, ale preto, že nechcú. Otvorená konfrontácia s ich hodnotovým a dogmatickým systémom by pre nich bola príliš ohrozujúca.
Deštruktívne stratégie: Milan1, nyrra, huncut
Diskutér Milan1 je ukážkovým príkladom whataboutizmu a argumentačných slamených panákov. Keď kritizujete neliberálny režim, odpovie: „A čo Turecko?“ — akoby porušenie práv inde ospravedlňovalo to domáce. Pri kritike politického zneužívania viery argumentuje, že „vám vadí Boh“ – čím vám podsúva nenávisť, ktorú ste neprejavili. Neodpovedá na kľúčové otázky, len opakuje svoje tézy, prekrúca stanoviská a keď ho konfrontujete s faktami, vyhlási, že „už na to odpovedal inde“. Hoci nepoužíva vulgarizmy, jeho štýl je intelektuálne agresívny – sarkastický, arogantný, plný logických klamov. A keď sa ho opakovane spýtate na jeho hodnotové ukotvenie či víziu spoločenského usporiadania, zaryto mlčí. Jeho temná anonymita, umožňujúca mu útočiť zo zálohy, mu zjavne vyhovuje.
Diskutérka nyrra volí iný prístup – pasívno-agresívny. Tvári sa ako umiernená, distingvovaná diskutérka, no v praxi pravidelne relativizuje totalitu, glorifikuje teokraciu a pod zámienkou „empatie“ sa snaží legitimizovať dogmatickú indoktrináciu detí náboženstvom. Jej stratégia spočíva v prekrúcaní morálneho významu — ak kritizujete ideologické vymývanie mozgov malým deťom, označí vás za elitára bez súcitu. Tým presúva diskusiu z roviny argumentov do roviny emócií a vy sa ocitnete v defenzíve – nie preto, že by ste sa mýlili, ale preto, že ste si vôbec dovolili problém pomenovať. A samozrejme, nie je vôbec ochotná podkladať svoje tvrdenia dôkazmi a nie je schopná ani elementárnej sebareflexie. Je arogantne namyslená na svoju bližšie nešpecifikovanú kvalifikáciu a pri svojej “argumentácií” s ňou neustále šermuje, ale pritom ju odmieta oponentom prezradiť.
Huncut predstavuje typického antiintelektuálneho trolla. Ignoruje dôkazy, zosmiešňuje logické úvahy a útočí štýlom: „A čo ty, si neomylný?“ Jeho obľúbená zbraň je osobné znevažovanie: keď mu dôjdu pseudoargumenty, nasadí iróniu, podprahové urážky a vytvára dojem, že diskutér nie je hodný odpovede. Jeho cieľom nie je výmena názorov, ale podrývanie dôveryhodnosti autora a odvádzanie pozornosti publika od merita diskusie. Taktiež tam nie je vôbec jasné jeho hodnotové ukotvenie.
Prečo s nimi diskusia nefunguje
Dogmatickí diskutéri nevedú debatu ako hľadanie pravdy, ale ako zápas o dominanciu. Potrebujú si potvrdiť svoje vlastné dogmatické presvedčenie, nie ho podrobiť konštruktívnej kritike a tak si ho otvorene overiť. Logický argument nie je pre nich výzvou na hlbšiu úvahu, ale v ich očiach len nepriateľským útokom na ich identitu. Preto reagujú emocionálne, vyhýbajú sa jadru veci a odmietajú akékoľvek korekcie. Každý dôkaz, ktorý im nesedí, buď ignorujú, zosmiešnia, alebo aspoň spochybnia zdroj. Diskusia sa tak mení na kolotoč – vraciate sa stále na začiatok a nič sa neposúva dopredu.
Diskusia s takýmito ľuďmi nemá za cieľ presvedčiť ich – to je márne. Jej význam je inde: ukázať ostatným, ako vyzerá manipulácia, fanatizmus a ideologická nečestnosť. Ich štýl je dnes potrebné rozoberať verejne – nie preto, že sa ich tu márne snažíme „napraviť“, ale preto, aby sa aj iní diskutéri naučili rozpoznávať ich dezinformačné techniky.
Záverom by som už len skonštatoval:
So stenou sa nedá diskutovať, ale dá sa na ňu jasne poukázať. Ukázať, že to nie je žiaden múr večnej pravdy, ale len betón dogmatických predsudkov. V tomto je verejná polemika stále užitočná – nie kvôli náprave myslenia fanatického dogmatického oponenta, ale ako príkladná spoločenská očista zdravého diskusného priestoru. Pretože tam, kde končí logika a rešpekt k iným názorom, začína už len zúrivá autoritárska a manipulatívna propaganda.
P.S. Priatelia, vyzývam Vás ku kultivovanej logickej diskusii, bez logických klamov a osobných útokov!
1. Zameraj sa na argument, nie na osobu (žiadne ad hominem útoky)
Diskutuj o myšlienkach, nie o charaktere oponenta.
2. Reaguj na podstatu, nie na nepodstatné detaily
Nevyhýbaj sa jadru problému, neodvádzaj pozornosť.
3. Nezavádzaj a nemanipuluj (žiadne strawman argumenty)
Neskresľuj stanoviská druhej strany, odpovedaj na to, čo skutočne tvrdí.
4. Podkladaj tvrdenia faktami alebo logikou
Názor bez dôkazu je len dojem – dôveryhodnosť buduješ cez argumenty.
5. Priznaj omyl, keď je dokázaný
Sebareflexia je znak sily, nie slabosti.
6. Vyhýbaj sa emóciám ako nástrojom nátlaku
Diskusia nie je o citovom vydieraní, ale o racionálnej výmene názorov.
7. Nepoužívaj whataboutizmus
„A čo oni?“ nie je odpoveď – rieš to, čo je v diskusii na stole.
8. Vždy buď otvorený korekcii a ochotný počúvať
Bez ochoty počúvať druhú stranu sa diskusia mení na monológ, alebo kázeň.
9. Rešpektuj pravidlá logiky
Vyhýbaj sa klamom, ako sú falošná dilema, generalizácia, autoritársky apel.
10. Diskutuj s cieľom porozumieť, nie vyhrať
Hľadaj pravdu, nie triumf – inak je to len súboj ega, nie diskusia.
