Ľudia čoraz intenzívnejšie podvedome cítia, že západná civilizácia je v kríze. Ale namiesto toho, aby túto krízu správne pochopili, tak ju často nesprávne identifikujú. Namiesto správnej otázky: Prečo prestáva fungovať demokratický systém? – si kladú zlú otázku: Nie je chyba v samotnej demokracii, liberalizme, sekularizme?
A tu niekde leží ten povestný zakopaný pes.
Nie samotná liberálna demokracia zlyháva. Zlyháva jej základný predpoklad.
Liberálna demokracia totiž predpokladá, že občan má:
• prístup k pravdivým informáciám,
• zvládnuté kritické a analytické myslenie,
• etickú zrelosť a spoločenskú empatiu,
• odolnosť voči manipulácii a dogme.
Ale keď väčšina voličov nemá tieto predpoklady, systém sa začne obracať sám proti sebe. Demokracia sa potom stáva len hlasovacou mašinériou, v ktorej zvíťazí nie najlepší argument a politický program – ale najhlasnejšia dezinformačná lož, najviac iracionálneho strachu a najviac TikTok videí.
„Problém demokracie nie je v tom, že každé 4 roky odovzdáva moc ľudu. Problém je, že pri hlúpom a naivnom voličovi dáva moc prioritne populistickým klamárom, manipulátorom a politickým šarlatánom.”
— Herakleitos II.
Kritické myslenie – pozabudnutá podmienka slobody a demokracie
Podľa výskumu OECD (2023) len 12 % slovenských stredoškolákov zvláda pokročilé úlohy na úrovni kritického vyhodnocovania informácií. Pritom až 80 % mladých ľudí sa informuje primárne cez sociálne siete, ktoré algoritmicky posilňujú emočné, polarizujúce a často zavádzajúce obsahy.
Výsledok? Namiesto premýšľania preberajú ľudia:
• proruské naratívy ako „mier s Putinom za každú cenu“ a pro-konzervatívne dezinformácie
• klerikálne dogmy ako „len kresťanská morálka a božia pravda je tá jediná pravá“,
• libertariánske utópie, že štát je zlý a škodlivý a že len “všemocný trh všetko vyrieši”,
• alebo neoľavicové konšpirácie, že všetko je riadené z Bruselu a všetko je riadené zle.
Problém nie je liberálna demokracia. Problémom je nekvalifikovaný volič.
To, čo dnes ohrozuje demokraciu, nie je jej sloboda, sekularizmus, demokratické inštitúcie, mimovládky alebo regulácie. Ohrozuje ju dezorientovaná masa ľudí, ktorá:
• nerozozná fakt od názoru,
• verí, že YouTube má rovnakú informačnú hodnotu ako vedecká publikácia,
• chce rýchle, jednoduché odpovede bez hlbšieho rozmýšľania,
• bez kritického myslenia masívne konzumuje dezinformácie a konšpirácie,
• podlieha emočnej manipulácií.
„Ak nás učia, že veriť bez dôkazov je cnosť, potom môžeme veriť čomukoľvek – a aj to urobíme.“
— Carl Sagan
A presne preto dnes voľby vyhrávajú Fico, Orbán, Trump, Bolsonaro, Putin, a nie racionálni lídri. Lebo väčšina ich voličov nie je analytická, ale afektívna.
Príklad: Slovensko – krajina bez mentálneho filtra
Na Slovensku dlhodobo platí, že:
• viac ako 50 % ľudí verí konšpiráciám (Globsec 2023),
• viac ako 60 % si nevie overiť zdroje (PISA),
• nadpolovičná väčšina mladých má problém pochopiť rozdiel medzi „názorom“ a „faktom“.
A zároveň títo ľudia volia, komentujú, rozhodujú o smerovaní štátu. Ale následným nevyhnutným katastrofálnym civilizačným zlyhaním nie je zlyhanie samotnej liberálnej demokracie – pravým dôvodom civilizačného zlyhania je populistické zneužitie demokratických volieb cez nekompetentných a zmanipulovaných voličov.
„V demokracii je každý hlas rovnocenný. Ale nie každý volič je rovnako informovaný.“
— Steven Pinker
Kam to smeruje?
Ak neinvestujeme do rozvoja analytického a kritického myslenia, tak západné spoločnosti sa budú naďalej od nás vzďaľovať a postupne sa znovu oddelí jadro od periférie:
• vzdelaný Západ (Škandinávia, Benelux, Nemecko, Kanada…)
si zachová demokratickú racionalitu;
• nevzdelaná periféria (V4, Balkán, Latinská Amerika, časť USA…)
sa prepadne do ochlokracie, autoritárstva a ideologických iracionálnych a utopistických bublín.
To nie je strašenie, to je realita. A nie je to vina liberálnej demokracie – je to vina zlyhávajúcej prípravy občanov - voličov na zodpovedné vládnutie.
Záver: Oprava systému nie je v jeho zrušení alebo obmedzení, ale v posilnení kritickej gramotnosti
Nepotrebujeme menej slobody. Potrebujeme viac racionálneho myslenia.
Nepotrebujeme viac dogmy. Potrebujeme viac logiky.
Nepotrebujeme nový systém. Potrebujeme nového človeka – kriticky premýšľajúceho, informovaného, empatického.
Lebo ako povedal Karl Popper:
„Tí, čo nechcú myslieť, skončia ako otroci tých, ktorí ich naučili slepo veriť.“
A práve preto: ak niekde leží zakopaný pes, tak v našich slovenských sprostých a naivných hlavách!
