Na úvod
Čo sa týka „zelenej" energie, myslím si, že je technický možné fungovať aj bez jadrových elektrární. V podstate by sa to dalo dosiahnuť vhodnou kombináciou viacerých typov obnoviteľných zdrojov rozmiestnených na vhodných miestach. Reguláciu, spoľahlivosť a ďalšie nežiaduce dopady by eliminovalo zavedenie inteligentných sietí (smart grid).
Kde je však problém?
Prvým a najväčším problémom je, že to nemá kto zaplatiť :) Iste už každý videl fotovoltaickú elektráreň, alebo veterný park. No nie každý vie, koľko miesta je potrebné na aký výkon. Skúsim to trocha priblížiť. Bežná fotovoltaická elektráreň o výkone 1 kWp zaberie zhruba 8-10 m2 (uvažujme ďalej s 9 m2). Ak by sme chceli nahradiť jeden blok jadrovej elektrárne o výkone 500 MW (napr. JE Bohunice V2) potrebovali by sme zastavať fotovoltaickými elektrárňami plochu o rozlohe zhruba 630 futbalových ihrísk s rozmerom 105x68m. A to hovoríme iba o náhrade inštalovaného výkonu. Uvádzaný blok JE vyrobí ročne zhruba 3700 GWh elektrickej energie, ekvivalentná FV elektráreň by vyrobila len cca 500 GWh, čo je cca o 7,5 krát menej, nehovoriac o výrobe vnoci. Toto je problémom číslo 2.
Náklady
Vyššie bolo spomenuté, že „zelenú" energiu nemá kto zaplatiť. Pozrime sa na náklady na výstavbu, prevádzku a údržbu vybraných typov elektrární. Americká spoločnosť EIA k tejto problematike vypracovala porovnanie z ktorého sú čerpané hodnoty pre nasledujúci graf prepočítané kurzom US dolar/€.
Graf uvádza náklady na 1 MWh pre predpokladané obdobie životnosti každej z elektrárni. V nákladoch nie sú zahrnuté palivové náklady a náklady spojené s financovaním.
V grafe možno vidieť, aký je rozdiel medzi nákladmi na jednotlivé typy elektrární. Ďalšou nákladovou položkou by bolo zavedenie inteligentných sietí, čo je nie len finančne, ale aj technicky veľmi náročnou záležitosťou.
Situácia na Slovensku
V predchádzajúcom článku som písal o iracionálnej podpore fotovoltaických elektrárni na Slovensku, ktoré sú radené medzi najdrahší zdroj elektrickej energie. V roku 2011 sme zaplatili 117 miliónov eur na podporu týchto elektrárni. Pozrime sa na to, akou časťou fotovoltaické elektrárne na Slovensku prispeli k celkovej spotrebe elektrickej energie.
Zdroj údajov: SEPS, a.s.
Fotovoltaické elektrárne sú zahrnuté v položke „ostatné". V tejto položke sú zahrnuté aj iné typy OZE (veterné, geotermálne, elektrárne na biomasu, bioplyn, KVET). Príspevok fotovoltaických elektrárni k pokrytiu ročnej spotreby je zhruba do 5 %.
Alternatívne využitie 117 mil €
Niekedy je ťažko posúdiť, či suma 117 mil € na podporu fotovoltaických elektrárni je vysoká a preto som sa pokúsil premeniť túto sumu na jadrové palivo, ktoré následne ako odpad dráždi pár jednotlivcov.
Pre jeden blok jadrovej elektrárne je potrebné cca 8,5 t jadrového paliva ročne. Takýto blok na Slovensku pokrýva zhruba 11 % spotreby elektrickej energie. Cenu jadrového paliva nie je jednoznačná, keďže sa skladá z ceny uránu, a ďalších procesov ako je napr. obohacovanie, ktoré sumou prevyšujú cenu uránu. Cena finálneho paliva sa pohybuje zhruba okolo 18 mil € pre 1 blok jadrovej elektrárne (500 MW) na rok. To znemená že za sumu 117 miliónov eur by bolo možné nakúpiť palivo pre 1 blok JE na 6 rokov. Samozrejme, že cena vyrobenej elektrickej energie z jadrovej elektrárne sa neskladá iba z ceny za palivo. Pre naznačenie miery podpory fotovoltaických elektrárni to však postačuje.
Na záver
Týmto článkom nechcem odsúdiť podporu fotovoltaických elektrárni. Chcem len naznačiť, že podpora na Slovensku sa neudiala rozumným spôsobom, ale skôr spôsobom prihrávky investorom.
Plán inštalovaného výkonu do roku 2020 pre fotovoltaické elektrárne bol 300 MW. Je rok 2012 a už máme inštalovaných 480 MW, začo si patrične priplatíme. Možno je jednoduché sa vyhovoriť na EÚ, no pravda je taká, že EÚ nás nenútila stanovovať takéto výkupné ceny.
V nasledujúcom článku uvediem moju víziu využívania OZE na Slovensku.
