Prečo (ne) investovať do solárnej elektrárne?

Na úvod

Keďže Slovensko je členom európskej únie, z čoho vyplývajú aj určité záväzky, medzi ktoré patrí tzv. záväzok „20-20-20“.

Cieľom tohto záväzku je: znížiť emisie skleníkových plynov o 20 %, zvýšiť podiel spotreby energie z obnoviteľných zdrojov na 20 % a zlepšiť energetickú efektivitu o 20 %. To všetko do roku 2020. Čo sa týka časti o obnoviteľných zdrojoch (OZE), na Slovenku bola motivovaná výstavba hlavne výškou výkupnej ceny elektrickej energie z OZE.

Ako sa menili výkupné ceny od roku 2005?

Nebudem uvádzať všetky typy obnoviteľných zdrojov, ale zameriam sa len na veterné, vodné, geotermálne a fotovoltaické, lebo tie sú na Slovenku najrozšírenejšie.

Tabuľka vývoja výkupných cien z vybraných obnoviteľných zdrojov

Ceny sú uvedené bez DPH

* Dovolené len na strešných konštrukciách alebo obvodovom plášti.

Hodnoty v tabuľke sú zozbierané z jednotlivých „Výnosov“ ÚRSO a môžme sledovať vývoj výkupných cien elektriny z vybraných obnoviteľných zdrojov.

Čo spôsobilo BUUUM v oblasti fotovoltaiky?

Tak ako som spomínal v úvode, Slovensko sa zaviazalo, že bude plniť „plán 20 20 20“, a jednou z možnosti, ako podporiť výstavbu obnoviteľných zdrojov bola tzv. „štátna podpora“ (prečo v úvodzovkách? Vysvetlenie TU). Zvýšením výkupnej ceny z fotovoltaických elektrárni v roku 2009 oproti roku 2005 o viac než 11 % sa podporila výstavba týchto zdrojov. Medzičasom však cena fotovoltaických panelov podstatne zlacnela, čo naštartovalo enormný záujem o tieto zdroje. S množstvom pripájaných fotovoltaických elektrární prichádzali mnohé technické problémy. Problémy preto, lebo solárne elektrárne su nepredikovatelným zdrojom. To znamená, že nevieme určiť to, s akým výkonom môžeme počitať a v akom čase. Spotrebiteľ odoberá elektrickú energiu v každom počasí, bez ohľadu na výrobu elektrickej energie z fotovoltaických elektrární, preto je nevyhnutná 100 % záloha v stabilnom zdroji (jadrové, tepelné, vodné elektrárne). Aj z toho dôvodu bolo nutné obmedziť výstavbu a následné pripájanie takýchto zdrojov a to znížením výkupnej ceny.

Návratnosť investície do fotovoltaickej elektrárne po 1.1.2009 a dnes

Cena solárnej elektrárne sa v súčasnosti pohybuje okolo 2 320 € za 1 kWp (kilo watt peak, čo znamená špičkový výkon) v tejto cene je zahrnutá cena panelov a ostatných súčastí potrebných na prevádzku elektrárne. Zrátajme si zhodnotenie investovaných peňazí do elektrárni o výkone 10 kWp. Takáto elektráreň bude stáť 23 200 € a dokáže vyrobiť zhruba 9 000 kWh ročne (údaj sa líši od geografickej polohy, no nie s veľkými rozdielmi pokiaľ sa jedná o SR).

Výnos pri výkupnej cene (0,44812 €/kWh)

Pri výrobe 9 000 kWh a pri výkupnej cene 0,44812 €/kWh elektráreň zarobí za rok 4 033 €. Za 15 rokov to je 60 496 €, pričom zisk je 60 496 € - 23 200 = 37 296 €, to je zhodnotenie 6,6% p.a., čo je odpoveďou na otázku: "prečo nastal buum na Slovensku v oblasti fotovoltaiky?"

Spočítajme si výnos pri aktuálnej výkupnej cene (0,25917 €/kWh)

Pri výrobe 9 000 kWh a výkupnej cene 0,25917 €/kWh elektráreň zarobí za rok 2332,53 €. Z toho vyplýva návratnosť elektrárne menej ako 10 rokov. Keďže výkupná cena je garantovaná na 15 rokov, tak za ďalších 5 rokov elektráreň vytvorí zisk vo výške 11 779,3 €. Z toho vychádza zhodnotenie 2,78 % p.a.

Fotovoltaické články mjú životnosť väčšiu ako 15 rokov, výrobcovia dokonca udávajú životnosť okolo 30 rokov. Treba si však uvedomiť, že účinnosť elektrárne klesá z jej vekom. V elektrárni sú použité aj iné časti, ako len fotovoltaické panely s dlhou životnosťou, napr. meniče (invertory), ktoré majú životnosť podstatne nižšiu, preto je potrebné časom počítať s nákladmi na údržbu. Tieto náklady je ťažké odhadnúť a preto je aj ťažke vypočítať výnos po 15 rokoch prevádzky elektrárne.

Výnos na účte v banke

Ak mám 23 200 €, mám minimálne dve možnosti ako s nimi naložiť. Prvou je investícia do solárnej elektrárne a druhou napr. vklad do banky (sporenie). Ak by som tieto peniaze vložil do banky na terminovaný vklad (bezpečná a konzervatívna investícia), tak o pár rokov si vyberiem zhodnotené peniaze. Nižšie je uvedená tabuľka s predpokladaným úrokom a dobou sporenia pri tomto úroku. Predpokladá sa terminovaný vklad vždy na 3 roky, a po troch rokoch sa zhodnotené peniaze znova vložia na 3 ročný termínovaný vklad.

Z predchádzajúcich prepočtov vyplýva, že termínovaný vklad nám vie zhodnotiť peniaze lepšie, ako investícia do fotovoltaickej elektrárne pri súčastných výkupných cenách a cenách za fotovoltaickú elektráreň. Vklad v banke je bez starostí a ponúka podstatne lepšiu likviditu.

Pokiaľ však chceme takúto elektráreň použiť na zlepšenie stavu životného prostredia, tak je potrebné sa zamyslieť nad tým, aký je dopad na životné prostredie v procese výroby fotovoltaických panelov a ďalších súčastí potrebných na výstavbu, a ako náročná je recyklácia (likvidácia) odslúžených elektrárni, o ktorej zatiaľ nikto nehovorí.

Vo výpočtoch som pracoval s orientačnými cenami za realizáciu projektu. Z pravidla, čím väčšia elektráreň, tým lacnejšia. To znamená, že v konečnom dôsledku aj väčšie zhodnotenie. Ceny sa však takmer každým DŇOM menia. Do výpočtu ceny elektrárne nie sú zahrnuté napr. náklady na pozemok (kúpa, daň z nehnuteľnosti a pod.). Takisto nie sú zahrnuté náklady na pripojenie elektrárne do sústavy, revízne správy a administrácia spojená s vybudovaním a prevádzkovaním takejto elektrárne.

Na záver

Vysokú výkupnú cenu zo solárnych elektrárni v konečnom dôsledku budú platiť najbližších 15 rokov všetci odberatelia elektrickej energie v cene za elektrinu.