Na začiatok
Pokiaľ hovoríme o rodinných domoch, tak zatepliť sa dajú steny, strop, podlaha. Ďalším šetrením je samozrejme výmena starých okien. Čím však začať a čo mi úsporu neprinesie? Dobre by bolo si to prerátať. K napísaniu tohto článku ma viedol podobný prípad. Konkrétne sa jedná o mojich rodičov, ktorí sa chystajú na rekonštrukciu staršieho rodinného domu. Doteraz tam nebolo ústredné kúrenie, tak je dosť problém odhadnúť, aké kúrenie zriadiť, čím kúriť a koľko bude stať cena tepla.
Stále sú dve možnosti. V tomto prípade prvou možnosťou je navštíviť špecializovanú firmu, ktorá Vám zateplenie vypočíta, a takisto aj zrealizuje. To isté platí aj o kúrení. No môže nastať situácia, že kvôli cene obehnete tri až päť takýchto firiem a domov prídete s tromi až piatimi odlišnými návrhmi za samozrejme odlišné ceny. Je najlepší najlacnejší variant? Druhou možnosťou je niečo preštudovať, následne prepočítať a potom ísť za firmami s konkrétnou ponukou. Na základe skúsenosti firiem sa dá spraviť určitá korekcia návrhu.
Kto je troška technický zručný, určite bude súhlasiť s druhou možnosťou. Keďže sa rád spolieham na seba, tak sa prikláňam k druhej možnosti aj ja. V tomto odbore nie som síce odborníkom, tak ako prvé som sa pokúsil niečo ohľadne zatepľovania a kúrenia vygoogliť. Prešiel som diskusie na rôznych fórach, no niekedy mi to pripadalo ako hádka, kto ďalej dociká. Samozrejme každý hájil to, čo má doma a to najmä keď išlo o kúrenie. Plyn je výbušný, elektrina drahá, podlahovka je nezdravá a podobné veci, samozrejme ničím nepodložené. Nikde som sa nedočítal o konkrétnych číslach napr. úspor a pod. Jednoducho koľko ľudí, toľko názorov. Po pár hodinách hľadania som zistil, že tadiaľto cesta nevedie :)
Skúsme sa na to pozrieť z fyzikálneho hľadiska.
Prečo je potrebné v zime kúriť? Lebo nám teplo z domu uniká. Prečo teplo uniká? Preto, lebo dom je postavený z materiálov a každý materiál má určitú tepelnú vodivosť, ktorú je možné nájsť v tabuľkách. Tepelná vodivosť je schopnosť materiálu viesť teplo. V preklade, čím je číslo tepelnej vodivosti väčšie, tým horšie. V domoch sú použité rôzne materiály na stropy, steny, podlahy, okná, dvere, preto aj koeficienty tepelnej vodivosti sú rôzne. Príklad TU.
Čo potrebujeme vypočítať?
Tepelný odpor R - v jednoduchosti ide o odpor, ktorý kladie materiál prestupu tepla. R[m2.K/W]=hrúbka materiálu [m] / koef. tepelnej vodivosti [W/m.K] + Rp. Rp je koeficient, ktorý je potrebné k tepelnému odporu pripočítať, ide o odpor prúdenia vzduchu (cca od 0,1-1,7).
Tepelné straty vo watoch na jeden stupeň celzia. dP [W/oC]=plocha materiálu [m2] / tepelná odpor R [m2.K/W]
Tepelné straty na teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Ak počítame, že vonkajšia priemerná teplota počas vykurovacieho obdobia je -5oC a v miestnosti chceme mať 20oC, tak rozdiel teplôt je 25 stupňov.
Do celkového výpočtu treba zahrnúť aj vetranie, ktoré sa určuje cca 30 m3 pre jednu osobu na hodinu. Tepelné straty vetraním sa potom vypočítajú ako: dP [W/oC]= počet m3 x 2100 / 3600
Tento výpočet je potrebné spraviť na steny, okná, dvere, strop aj podlahu. Pri stenách je potrebné rozlíšiť, či sa jedná o steny vonkajšie, alebo sa dom nachádza v rádovej výstavbe. Ak sa jedná o dom v rádovej výstavbe, tak potom rozdiel teplôt stien susediacich s ďalším domom nebude taký veľký, tým sa znížia aj tepelné straty. Pri podlahe treba uvažovať podpivničenie. Pri strope zasa, či sa jedná o dom jednopodlažný alebo viacpodlažný.
Suma jednotlivých tepelných strát sa rovná tepelnej strate domu.
Čo sa týka rekonštrukcie, tak treba začať s časťami domu, ktoré po výpočte majú najväčšie tepelné straty. Napríklad ak najväčšie straty vyšli pri strope, nepúšťame sa ako prvé do zatepľovania stien! Mne sa to nechcelo počítať ručne, tak som nahádzal vzorce do excelu. Pripojil som tam orientačný výpočet hrúbky izolačného materiálu a prepočet ceny. Ak chceme začať s rekonštrukciou a zatepľovať tak podľa vyhlášky by koeficient tepelného odporu zateplenej steny nemal byť menší ako 2. Takisto som tam uviedol úspory pri jednotlivých zatepleniach napr. len steny, len strop a pod, ďalej úspory po zateplení. Tento súbor si môžete stiahnuť tu: .xls - pre starší excel a .xlsx pre novší.
Stačí kliknuť na odkaz, na stranke ísť celkom dole, počkať na časvý odpočet, kliknuť na "pokračovať", kliknuť na "stiahnuť". Súbor je odomknutý, je potrebné vyplniť len sivé položky.
Týmto by som chcel poprosiť ľudí, ktorí sa viac vyznajú do tepelnej techniky, aby keď vo výpočtoch nájdu nezrovnalosti, alebo chyby, ma kontaktovali. Tiež prijímam názory, pripomienky a nápady na zlepšenie v diskusií.
V dome však nekúri len kúrenie. Určité teplo vyžarujú aj spotrebiče, ľudia a pokiaľ je dom dobre orientovaný, tak aj slnečné žiarenie. To vo výpočte nie je zohľadnené, ale pre orientačný výpočet to ani nie je potrebné. Ak už máme vypočítané celkové tepelné straty domu, tak jednoducho vieme povedať aké množstvo energie je potrebné do domu dodať aby v ňom bola požadovaná teplota a to už jedno akým spôsobom kúrenia.
Uvediem príklad
Dom s rozlohou 90 m2 má celkové straty 6998 W, to znamená, že takéto množstvo energie musíme do domu dodať každú hodinu počas celého vykurovacieho obdobia. Za deň 6998 x 24=167,95 kWh. Počet vykurovacích dní v roku je možne takisto nájsť v tabuľkách. Pre príklad na severovýchode Slovenska je to cca 212 dní. Množstvo energie za celé vykurovacie obdobie = 167,95 x 212=35,6 MWh.
Pokiaľ kúrime elektrinou, tak účinnosť kúrenia volíme ako 1 (účinnosť plynu je 0,89; dreva 0,55). Pri aktuálnej cene cca 0,13 € / kWh v nízkej sadzbe budú náklady na vykurovanie: 1x35600x0,13=4628 €, čo je 386 € / mesiac.
Pokiaľ vlastníte takýto dom, tak z môjho pohľadu je nutná rekonštrukcia:) Nabudúce možno o kúrení, aké a prečo.
