Po tom č sme prišli bývať do Spišského Hrhova som chcel prispieť vo verejnom živote a podieľať sa na spravovaní samosprávy, ktorá bola médiami často považovaná za príklad.
Moje pôsobenie v samospráve
V roku 2018 som dostal dôveru a stal som sa poslancom zastupiteľstva. Z toho čo som počúval pred voľbami od viacerých ľudí vo mne začalo vzbudzovať podozrenie, že nie všetko bude tak ako sa prezentuje v médiách
Na prvom zastupiteľstve som sa ako jediný poslanec zdržal hlasovania o navýšení platu starostu Ledeckého o 60%, nakoľko chýbala akákoľvek diskusia, argumenty a dopad na rozpočet. Následne na stretnutí medzi štyrmi očami mi starosta chcel "vyčistiť" žalúdok. Len čo sme sa stretli spustil nahnevaný monológ spôsobom, že som jediný, ktorý nehlasoval o plate a či si myslím, že v obci niečo presadím keďže on obec vybudoval, poslanci sú jeho a on rozhoduje o tom čo sa bude a nebude v obci robiť. Úprimne som bol zaskočený, nerozumel som tomu no pochopil som, že náš doterajší dobrý vzťah nadobúda iný rozmer. Túto scénku mám pred očami stále keď si na to spomeniem.
Následne som ako poslanec dostal množstvo podnetov a informácií o kauzách, ktoré som sa snažil postupne šetriť. Niektorí obyvatelia dokonca hovorili o Hrhovskej mafii, ktorá šafári s obecným majetkom. Neskôr som začal rozumieť tomu ako sa veci majú.

Dostal som sa na križovatku +
Pochopil som, že mám dve možnosti. Prvou je pridať sa do partie a tou druhou omnoho ťažšou skúsiť niečo zmeniť. Povedal som si, že ak sa mám k takejto chobotnici pridať to radšej v samospráve končím a budem pokojne vo svojej "bubline". Na druhej strane viem, že nechcem žiť v prostredí kde korupcia a klientelizmus sú štandardom. Viem, že korupcia zabíja. V našej obci to bolo osudným pre poslanca Bosáka, ktorý zahynul pod starým obecným traktorom. Obec totižto za tie roky nekúpila stroj s ktorým potrebuje denne pracovať. Namiesto toho smerovala svoju pozornosť a stovky tisíc eur inde. Je len málo ľudí, ktorí sa dokážu takémuto systému postaviť a preto som sa rozhodol bojovať za lepšie prostredie.
. . . zostal som v tom "sám"
Sám no s množstvom tichých podporovateľov. Verejne som prehlásil, že nikde nebudem nikoho kto dá akýkoľvek podnet menovať. Ľudia sa totižto boja. V malej obci kde každý každého pozná? Kde obecné byty sa prideľovali bez pravidiel a o prideľovaní rozhodovali poslanci? V obci kde akákoľvek kritika skončila tak, že sa kritik dostal na čierny zoznam obecných funkcionárov? Veľa z vás takéto praktiky určite pozná. Som presvedčený, že chceme žiť v lepšej spoločnosti bez rodinkárstva, korupcie či klientelizmu.
Vyhrnúť rukávy a pustiť sa do práce
Začal som odkrývať to čo bolo v obci tabu a zároveň presadzovať pravidlá pre lepšie a transparentné fungovanie. Transparentnosť je vo verejnom priestore kľúčová a verejná kontrola nevyhnutná. Zriadil som prvú obecnú facebook skupinu kde som verejnosť začal informovať. Začal som natáčať zasadnutia obecných zastupiteľstiev a zverejňovať. Ináč to by som rád presadil aj v zákone ako povinnosť každej samosprávy. Sám som neveril ako sa za krátky čas zmení kultúra zasadaní. Zrazu končia nadávky a urážky a obyvatelia majú možnosť vidieť koho si zvolili. Začal som písať články o dianí v obci a o kauzách. Áno temné sily na pozadí pracovali, aby sa nič nemenilo a aby im "škodná" dala pokoj. Pripomína Vám to niečo? Podobnosť čisto náhodná.
Podarilo sa presadiť množstvo zmien
Ak nie je koaličný potenciál akákoľvek zmena sa presadzuje veľmi ťažko. Ak však existuje verejná kontrola samospráva začne fungovať ináč. Áno, popri tom začne na pozadí propaganda, ohováranie a šírenie rôznych výmyslov. Aj keď som mal väčšie ambície v napredovaní našej obce a v zmenách, ktoré je nevyhnutné spraviť výsledky sa dostavili. Tu sa dá pozrieť odpočet mojej práce po dvoch rokoch v zastupiteľstve v ktorom som bol jediným opozičným poslancom. Čo sa dialo ďalej? Ledecký musel z našej obce odísť, tak odišiel aj zo samosprávneho kraja (v minulosti ako nominant HZDS a SMER) kde ho viac nezvolili, zutekal aj z pozície štátneho tajomníka, odišiel z politickej strany "Za ľudí" a neskôr povalil spolu so svojou dcérou Marcinkovou aj protikorupčnú vládu.
Veci treba dať do poriadku
V obci nám po "uznávanom" starostovi zostala pohroma, ktorú je potrebné dať do poriadku. On si so sebou odniesol penzión a množstvo pozemkov za státisíce, ktoré nahromadil počas starostovania a ktorých pôvod by iba ťažko preukázal (40 pozemkov na ca 17 listoch vlastníctva, spolu ca 1 milión m2, ktoré vlastni, alebo spoluvlastni). Asi preto nehlasoval za zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Tu sa dá po kliknutí prečítať čomu naša obec čelí. A to je iba omrvinka z maličkej obce. Všetko samozrejme ako ináč v súlade so zákonom.
. . . a pokračovanie o predaji
Chceme takúto spoločnosť?
Často vysvetľujem fungovanie štátu za čias predchádzajúcich vlád na príklade našej obce. V podstate podobné, iba v štáte vo väčšom. V štáte roky fungovali organizované skupiny, ktoré vyťahovali naše peniaze. Postupne sa to ukazuje. 21 vysokých štátnych funkcionárov odsúdených! Ďalšie desiatky stíhaných. Samozrejme ako tvrdí SMER tak všetci nevinní. Tak ako v našej obci tak aj v štáte je potrebné dať veci do poriadku. Nie je to však jednoduché keďže stále sú na štátny rozpočet napojené rôzne záujmové skupiny a nie len to. Týmto skupinám pomáhajú niektoré politické strany.
Áno, keď sa upratuje tak je okolo toho bordel. Ak však chceme, aby boli politici dohodnutí a zohratí nečakajme, že raz bude dobre. U nás v obci boli tiež roky zohratí. Na zastupiteľstva nikto nechodil, nezverejňovalo sa takmer nič, nikto sa na nič nepýtal, nikto nič nekontroloval, bol kľud a samá chvála. Výsledok? Vytvorená organizovaná skupina, ktorá rozhodovala o všetkom najmä vo svoj prospech.
Je to na úrovni štátu iné? Chceme takúto spoločnosť alebo spoločnosť v ktorej ma každý rovnaké možnosti? Ja sa prikláňam k druhej voľbe.