Dôvodom mojich domnienok je fakt, že minimálne na Slovensku v situácií aká tu je sa nezačalo REÁLNE šetriť. Šetriť preto, lebo je to s najväčšou pravdepodobnosťou liek na aktuálny stav. Zatiaľ sa len vyhľadávajú prostriedky na miestach kde ešte „sú“ a presúvajú na miesta kde nie sú a ani NIKDY nebudú.
Nie je náhodou šetrením škrtanie výdavkov pričom sa začne od najmenej potrebných, prípadne dôjde k zmenám za účelom zefektívnenia zavedených systémov? U nás sa šetrí spôsobom, že výdavky zostávajú, prípadne sa zvýšia a na ich pokrytie je snaha získať odniekiaľ viac peňazí. Odkiaľ? ...
Dokážete požičať niekomu peniaze ak sami nemáte? Nedokážete? Ako to potom dokáže štát? Môže taký systém fungovať?
Každý súkromný podnik, ktorý by fungoval rovnako ako náš štát by o malú chvíľu skrachoval. Štát si však dokáže „výhodne“ požičať a nech to splatí kto chce. Kto za to nesie zodpovednosť? Nikto? ... Alebo my všetci?
Miera korupcie? Tá nezaujíma takmer nikoho. Takpovediac sme sa s tým naučili žiť a berieme to ako holý fakt. Aktuálnou témou sú vzdušné zámky v podobe záruk, garancií, valov a také skomplikovanie systému, aby tomu rozumelo čo najmenej ľudí ... ty volič len rob, plať a o nič viac sa nestaraj!
Niekedy je najlepšie povedať: „Veď ostatní to tiež tak robia“
