Samosprávy sú platené z daní
Samosprávy v podobe miest a obcí dostavajú väčšinu svojho rozpočtu z podielových daní. Sú to dane z príjmov fyzických osôb z ktorých ca 68% putuje obciam a 29% územným celkom. Výpočet sumy pre jednotlivé obce a mestá je podľa dosť komplikovaného prepočtu do ktorého vstupuje počet obyvateľov s trvalým pobytom, nadmorská výška, počet žiakov ak je v obci škola a pod. V jednoduchosti najväčší vplyv má počet obyvateľov s trvalým pobytom. Ostatné príjmy väčšinou tvoria iba malú časť rozpočtu. Tu sa dá pozrieť zloženie príjmov v obci kde som mal možnosť pôsobiť. V podstate platí, že čím menej obyvateľov tým menej samospráva dostane.
Malým to nestačí
Malá obec do 500 obyvateľov má rovnaké povinnosti ako tá, ktorá má viac ako 5 tis.. Či už sa jedná o starostu, zastupiteľstvo, stavebný úrad, zverejňovanie zmlúv a faktúr, účtovníctvo, údržba obce od kosenia až po odhŕňanie snehu, opravy ciest, chodníkov, správa budov ich opravy a rekonštrukcie a mnoho iného. Tieto malé obce niekedy nemajú prostriedky ani na pokrytie základných potrieb obyvateľov ako zimná údržba či verejné osvetlenie. K tomu ak je starosta zlým hospodárom problém je o to väčší. Na Slovensku je približne 1100 obcí do 500 obyvateľov a 1600 obcí od 500 do 5000 obyvateľov.
Starosta a zastupiteľstvo
Do samospráv putuje ročne ca 3,3 mld eur. Samosprávy len v málo prípadoch sú pod dohľadom novinárov a často nedáva pozor ani verejnosť. V takýchto prípadoch začína korupcia a klientelizmus. V malých obciach kde každý každého pozná na niečo poukazovať chce mieru odvahy.
Starostom sa rokmi pridávali kompetencie na úkor zastupiteľstva. Aj keď myšlienka samosprávy na Slovensku je akokoľvek dobrá výsledok nemusí. Zastupiteľstvo sa skladá z poslancov volených vo voľbách (počet poslancov podľa počtu obyvateľov). Zastupiteľstvo rozhoduje na verejných zasadnutiach tzv. uzneseniami. Starosta je výkonná funkcia rovnako volená vo voľbách, zabezpečuje chod úradu a vykonáva uznesenia. Všetko je fajn pokiaľ sú si poslanci a starosta "názorovo" blízki. Ak však existuje opozícia a tobôž silná buď sa starosta stotožní s demokratickou väčšinou, alebo ju začína ignorovať. V takom prípade sa samospráva dostáva do problémov. Plnenie uznesení totižto nie je vymožiteľné. Ak aj sa zastupiteľstvo na niečom uznesie starosta to nemusí podpísať - uznesenie týmto nie je platné. Ak však aj podpíše nemusí vykonať. Žiadne sankcie nie sú.
Platy si schvaľujú navzájom
Plat starostu je daný priemernou mzdou v národnom hospodárstve a koeficientom podľa počtu obyvateľov čo je dobrý a jednoduchý spôsob odmeňovania.
V zákone je zároveň uvedené, že v prípade obcí do 500 obyvateľov môžu poslanci znížiť plat starostovi až na nula násobok (to však po súhlase starostu). Už v tomto bode tvorca legislatívy pripúšťa, že v malých obciach môže byť problém s financiami.
Taktiež sa uvádza, že obecné zastupiteľstvo môže navýšiť plat starostu až o 60 %. To je s radosťou využívané, alebo zneužívané. Ako to často funguje v praxi? Ak má starosta "svoje" zastupiteľstvo to mu navýši plat čím potvrdí svoju lojálnosť . Obratom si poslanci odsúhlasia odmeny. Nie je potrebné žiadne zdôvodňovanie ani výsledky práce. Príklad z našej obce kde som v zastupiteľstve mal možnosť pôsobiť si starostka sama navrhla zvýšenie platu. Poslanci odsúhlasili bez komentára. Takto sa na Slovensku stáva, že starosta, alebo primátor má vyšší plat ako minister a to aj v prípadoch niektorých štrajkujúcich samospráv, ktoré kričia, že im to nevychádza. Je takýto prístup správny?
Verejné zastupiteľstva majú byť VEREJNÉ
Obecné zastupiteľstva sú verejné aj keď sme svedkami rôznych udalostí typu Fekišovce. Verejnosť veľakrát netuší čo a ako má byť a že zasadnutie zastupiteľstva by malo byť niečo o čo sa je dobre zaujímať. Ak sa verejnosť nezaujíma môžu nastať prekvapenia. Za pár rokov sa dokáže napáchať kade čo či už vo forme predajov a nájmov obecného majetku, alebo schválením územného plánu na základe ktorého sa dajú robiť rôzne podnikateľské aktivity bez ohľadu na to či sa niekomu páčia.
To je iba niekoľko oblastí v ktorých je zmena nevyhnutná. Súčasný stav je dlhodobo neudržateľný. Verejnosť sa o svoje okolie zaujíma veľmi málo, miera korupcie a klientelizmu je vysoká. Ak chceme moderné Slovensko s občianskou spoločnosťou bez zmien to nepôjde.
