List pre premiéra.
Vážený a (milý) pán súdruh premiér. Na úvod môjho listu, keďže som kresťan, Vám chcem zaželať aj napriek tomu čo ste napáchal, veľa zdravia, šťastia a pokoja. Uvidíme či sa zmestite do neba. Ale potom budete musieť pár tisíc rokov stráviť v nápravnom výchovnom očistci.
Ale je možne, že rovno Vás šupnú do pekla, čo je vysoko pravdepodobné. Budete ako významný komunista sedieť medenom kotly a prikladať budú Fidel Castro, Vladimir Iljič Lenin ale nejaké to polienko Vám prihodí aj Adolf Hitler.
Na privítanie dostanete francúzaka od Leonida Iljiča Brežneva prveho komunistickeho LGBT gaya.
Pokoja vám preto, lebo viem, že pokoj v duši určite nemáte kvôli svedomiu, ktoré sa Vám raz za čas ozve, teda pokiaľ ho teda vôbec ešte máte. Alebo Vám v noci šepne. Robo nakradol si málo treba viac.
A v tej chvíli siahate po najľahšom možnom riešení, na Slovensku tak obľúbenom, alkohole. Vraj pijak ste zdatný a za dve hodinky bez problémov stiahnete aj pol litra tvrdého.
Poprípade hups do postele s nejakou tou vašou štetkou, ktorej dáte miesto v štátnej správe ale nenapíšete jej do pracovnej zmluvy že ide o sex s opilcom starším minimálne o 30 rokov.
Som veľmi znepokojený aj s praktikami, akými ste prevzali moc. Nielen, že ste nahnevali značnú časť demokraticky zmýšľajúcich voličov, ale aj prevažnú väčšinu demokratov z celej Európy a to dokonca aj socialistov.
Každý uvedomelý občan tohto štátu vie, že počas Vašich vlád sa kradlo ako nebohom a to vo veľkom množstve a vy ste boli toho súčasťou po socialisticky povedaný vedúcim klamania, rozkrádania sa sem tam sa podarilo aj niekoho zabiť, keď neposlúchal , ako ten Kuciak.
Darmo ho Váš kamarát a sused upozorňoval aby s tým prestal, no nakoniec ste sa ho museli zbaviť.
Dovolím si povedať, že z každého lupu ste mali nejaké to nemalé percento prepísané na Svetlanku.
Jedine spolu opilec Slota si dovolil sa s Vami nepodeliť, ako vraví v jednom videu Váš bývalý minister zlodej Počiatek. Viem, že tieto praktiky sú súčasťou dedičstva komunistického režimu, ktorý nám s takou bratskou láskou darovali naši (ne)priatelia Rusi.
Nechcem tým povedať, že by sme si nemali ctiť našich osloboditeľov a že by sme mali zabudnúť na časy, kedy sme chodili na prvomájové manifestácie.
Len mi vadia na ich hroboch kosáky, kladivá a hviezdy. Súdruh Fico, veď to boli veriaci ľudia aj keď pravoslávni.
Pevne verím že aj vy si dáte na hrob kríž aj keď ste komunista ale vážim si, že ste birmovaný, Blaha si asi dá veľký kosák a kladivo.
Viem, že tužíte stáť na tribúne 1.mája, ako súdruh Husák alebo Gottwald a zdraviť davy. A preto ste mu nedávno boli dať kyticu.
Váš veľký portrét by sa vynímal medzi Marxom, Engelsom a Leninom.
Ešte šťastie že nežije Stalin museli by ste v rámci čistenia smerohlasu obesiť Pellegríniho, Kaliňáka, Richtera, Eštoka. Ako súdruh Gottwald svojho najlepšieho kamarata Rudolfa Slánskeho
Veď predsa aj ten komunizmus mal mnoho svetlých stránok a každý z nás, čo prežil určitú časť svojho života v tomto režime nosí v sebe mnoho pozitívnych spomienok. Dlhé rady v obchodoch, podpultový predaj, rifle z tuzexu za bony, auto na poradovník.
Ľudia sa stretávali na brigádach, mnoho na spoločenských podujatiach od osláv, manifestácií až po športové podujatia, ako spartakiáda, kde nás na tribúnach zdravil súdruh Husak, Colotka ale aj Brežnev.
Nútilo to ľudí k spolupráci, kolektivizmu, čo v dnešnom svete individualizmu ľuďom naozaj chýba. Každý na každého niečo vedel a mohol to nahlásiť na ŠtB, aby sa to zlepšilo. Napríklad dlhé vlasy alebo počúvanie hlasu Ameriky, alebo že sused si dal pokrstiť decko.
Alebo, že mama napísala strýkovi do Ameriky, ako súdruh Široký a potom sa chudák nedostal na štúdia do Moskvy. Chudák prehnal to s iniciatívou ale myslel to dobre.
Spievali sme častušky a chodili sme na podnikové chaty ROH, kde bola nejedna radodajná súdružka, skratka socializovali sme sa a niektoré súdružky nás aj tuho fajčili.
Najlepší sa dostali aj na zájazd do Sovietskeho zväzu a v Soči mohli kadiť tak že hlavy im trčali na ulicu a na latríne sedeli vedľa seba, V eremitáži s nadšením pozerali na obrazy Ilju Repina, ako burlaci mužíci na Volge ťahajú drevo proti prúdu
Teraz sa každý sa až príliš moc začal zaujímať len sám o seba až vznikla taká podvedomá súťaž o to, kto má viac. Hlavne bývalí súdruhovia ako Haščák, Široký, Lorenc, Lexa, Poor. My ostatní len lížeme labu od výplaty k výplate. Teda ak máme vôbec slušnú prácu.
Lebo v automobilkách montujeme ako Charlie Chaplin do taktu.
Mrzí ma, že ste aj vy prepadol do tejto podvedomej súťaži o peniaze a moc, ktorá Vám znemožňuje myslieť na nás, poctivých občanov, ktorý svojimi daňami zabezpečujú chod štátu a v neposlednom rade aj Váš príjem.
Mrzí ma, že ste si vybrali z komunizmu len to negatívne a preniesli ste to do našej doby. Nechcete dať z nadhodnoty nič proletariátu a teda robotníkom a roľníkom.
Pokúšate sa presne tak, ako komunisti nastoliť autokraciu, ovládnuť všetky inštitúcie, zatlačiť médiá do rohu, roznášať klamstvo pomocou alternatívnych médií, vytvárať falošné dôkazy a podhadzovať ich svojim oponentom.
No, čo ma najviac mrzí je to, že amnestiou kriminálnikov, ktorú nazývate veľkolepo zmenou trestného zákona nám poctivým ľuďom ukazujete chrbát a s otvorenou náručou vítate zločincov a to napriek tomu, že s tým široká verejnosť nesúhlasí a že tým ohrozujete budúcnosť našich detí a budúcnosť štátu ako takého aj v súvislosti s eurofondami.
Nevytvárajte v našej spoločnosti bublinu v ktorej nemusia platiť pravidlá a zákony rovnako ako u bežných občanov.
Mnoho ľudí tým ukracujete o príležitosti sa presadiť, o príležitosti posúvať našu spoločnosť dopredu.
Prosím nesnažte sa nás posunúť v čase o 30 rokov dozadu. Na Slovensku žije mnoho šikovných, zručných a inteligentných ľudí, ktorí dokážu poctivou prácou vytvárať hodnoty a posúvať tak krajinu na európsku úroveň.
Nekazte im chuť tak konať aj naďalej. Viete, už aj ja ako obyčajný človek začínam uvažovať nad tým, že prejdem na tú druhú stranu k Vám mafiánom a začnem kradnúť, lebo poctivou prácou sa tu na Slovensku dá ťažko presadiť a zbohatnúť.
Keď už sú nastavené trestné sadzby namäkko. Budem kradnúť a okolo pokladne len prebehnem.
Lebo už ma nebaví premýšľať nad tým, či si tento mesiac môžem kúpiť novú košeľu, telefón, niečo pre radosť, alebo topánky, aby mi ostalo na zaplatenie účtov.
Teraz, keď sa znižujú tresty to človeka posmeľuje. Predstavte si, že takto bude premýšľať viac a viac ľudí. Z čoho budeme všetci kradnúť, keď nám tí poctiví nebudú tvoriť hodnoty?
Pán premiér, chcem len kúsok šťastia, chcem aby naše deti vyrastali v bezpečí a aby boli hrdí na to v akej krajine žijú, aby ju zveľaďovali a podieľali sa na jej napredovaní.
Som si takmer istý, že po Vašich zmenách v trestnom zákone a zrušení ÚŠP na našu krajinu nebude nás brať vážne nikto okrem nejakých tých Vašich poblúznených, oklamaných voličov, ktorých ste kŕmili a aj naďalej kŕmite svojimi klamstvami.
Viem, že je dosť pravdepodobné, že to, čo tu stvárate ( Váš návrat do premiérskeho kresla, namiesto do dôstojného odchodu z politiky) má závažný dôvod, ktorý Vám jednoducho nedovoľuje odísť.
Viem, že tým dôvodom je zabezpečiť beztrestnosť svojim kamarátom, známym, lebo sa Vám vyhrážajú, že pôjdete ku dnu s nimi.
Je mi Vás úprimne ľúto, lebo jedného krásneho dňa, keď sa budete pozerať smrti do očí, tak ako každý jeden žijúci človek na tejto zemi, budete sa zodpovedať za svoje činy tomu najvyššiemu a Vaše svedomie sa bude triasť pred spravodlivým súdom.
Možno by pre Vás bolo lepšie sa priznať hneď teraz a Vaše svedomie sa Vám odvďačí. Aj národ sa Vám zavďačí a začne Vás brať viac s rešpektom.
Ale neurobíte to, lebo Vám to ani tí ľudia, čo stoja za Vami to nedovolia. Ste v nezávidenia hodnej situácii, za ktorú si môžete sám.
Skúste sa nad sebou hlboko zamyslieť, že či Vám to naozaj stojí za to, lebo každý jeden občan tohto štátu si zaslúži dôstojný a pokojný život.
Plavíme sa všetci na jednej lodi a vy nám rozoberáte trup a plachty, ste nám nastavili na nesprávny smer, čo nás zavedie do nebezpečných vôd, z ktorých sa len ťažko vrátime späť.
