Kto nechce video môže si prečítať text:
V tedy k nám v noci vtrhli rusáci, ktorých by tu opäť rado toto osprostené komunistické obyvateľstvo opäť privítalo.
Všetko tomu totiž nasvedčuje a v tejto chvíli o tom nemám žiadnu pochybnosť.
Dúfam, že SME číta minimum dezolátov a tiež ľudí, ktorý ešte nepotratili posledné zvyšky zdravého rozumu v tomto chorom štáte.
Znova som sa dostal k počítaču a dnes si povieme, prečo je momentálne dobrý nápad opustiť Slovensko.
Ako tak sledujem, všetky diskusie na internete, normálne zmýšľajúci ľudia v tejto krajine si to tu stále nejako ospravedlňujú, že treba vydržať, že Fico tu nebude večne, treba počkať 3 roky a tak podobne.
Ja sa pýtam, či si nemyslia, že som náhodou padol rovno na hlavu. Vzhľadom na posledné udalosti, ktoré sa začali diať od roku 2020, som si čím viac potvrdzoval a uvedomoval, čo to tu vlastne žije za svoloč.
Postupne sa mi vplyvom ukazujúceho sa skutočného počtu dezolátov a komunistov v tejto krajine, tento národ úplne sprotivil.
Komu sa ešte nerozsvietilo, snáď sa mu rozsvieti teraz.
Pozrime sa teda krátko na nedávnu históriu v troch jednoduchých bodoch, aby bolo jasné, čím v skutočnosti je, tento sprostý národ, ktorého som ešte nejaký čas bohužiaľ súčasťou.
Rozdelil som históriu Slovákov iba na 3 body, snáď to pochopí každý.
Zvykne sa tu totiž hovoriť, že takzvaní Slováci sú pohostinný a kresťanský národ, čo je absurdný blud. Zabudnite na to. Slováci sú toho času, ako boli aj v histórii jeden hnusný xenofóbny národ, ktorý nenávidí všetko, čo je nejakým spôsobom iné ako oni samotní. Čo nie je biele, akože kresťanské alebo inak orientované.
Vychádza to z nedávnej histórie slovákov, kedy takzvaný kresťanský a že vraj pohostinný zaprdený národ, ktorý ani nemal pôvodne vzniknúť a ktorý je v rámci európskeho alebo svetového priestoru významný ako kus hovna v tráve najprv nenávidel židov.
Nevedno prečo, niekde to počuli, tak ich nenávideli. Na svojich židovských susedov, s ktorými dovtedy roky spolunažívali začali pľuvať a pomáhali ich identifikovať gardistom, ktorý s krucifixom na krkoch hnali týchto ľudí do dobytčích vagónov v ústrety istej smrti.
Už sa tešili, ako budú môcť arizovať – rozumej prepísať na seba majetky, ktoré tu po týchto zavraždených židovských občanoch ostanú. Nemali s tým nejaký zásadný problém, išli sa vyspovedať do kostola a boli čistí ako písmo sväté.
Tak to bolo v prvom slovenskom fašistickom a kolaborantskom štáte na čele s dodnes oslavovaným Jozefom Tisom, ktorý existoval počas druhej svetovej vojny.
Jozefa Tisa, prezidenta, ktorý platil Hitlerovi 500 ríšskych mariek za každého deportovaného a zavraždeného žida, dodnes slováci chvália a kresťania by ho teraz najradšej intronizovali za kráľa Slovenska.
Normálnemu človeku sa chce z takého niečoho gŕcať. Pozostalí ľudáci sú stále medzi nami v nie zanedbateľných počtoch a dnes, keď sú už Židia vyvraždení stále nenávidia židov.
Keďže však Židov tu už niet, majú nových židov, ktorých by najradšej povraždili – a to komunitu LGBT. Prvá vražda sa už dokonca stala v Bratislavskej teplárni. Taký je tento údajne kresťanský a pohostinný národ.
Masaker v Nemeckej
V tejto časti musím uviesť pár faktov o Masakri v Nemeckej, aby sa aj vám rozsvietilo, kto boli títo kresťanskí a pohostinní Slováci:
Gardisti z Považskej Bystrice pod velením Vojtecha Horu prišli s nápadom, že vápenka v Nemeckej je vhodným miestom, kde by mohli likvidovať väzňov. Vápenka sa im javila, ako najschodnejšia cesta z hľadiska bezpečného zahladzovania stôp.
Vraždenie vo vápenke v Nemeckej prebiehalo od 4. do 11. januára 1945. Po strele do tyla skončilo v plameňoch vápennej pece do 900 osôb.
Tieto vraždy vykonali príslušníci Einsatzkommanda 14 pod velením šéfa banskobystrického oporného bodu EK 14 SS-Obersturmführera Kurta Herberta Deffnera a členovia POHG z Považskej Bystrice na čele s nadzbrojníkom Vojtechom Horom. Svoje obete strieľali po jednom. Najskôr výstrel do tyla a potom pád do pece. Koho nezabila guľka, istú smrť našiel v žeravom pekle pece.
Aj keď vrahovia urobili všetky opatrenia, aby zahladili stopy po svojich zločinoch, nemohli zabrániť tomu, aby ľudia žijúci v Ráztockej doline nepočuli niekoľko dní "srdcervúci plač a výkriky žien a detí", ktoré prichádzali od vápenky.
Hoci gardisti podpísali vyhlásenie o mlčanlivosti, aj tak sa v krčme chválili, ako vytrhli šesťmesačné dieťa matke z náručia, napoly ho roztrhli a potom hodili do ohňa. Matka od žiaľu skočila za ním.
Spolu s obeťami hádzali nemeckí fašisti a slovenskí gardisti do pece aj asfalt, aby nebolo cítiť zápach, vznikajúci pri spaľovaní ľudských tiel a aby sa vytvoril hustý čierny dym, ktorý mal zahaliť celú akciu.
Hovorí sa o 450 až 900 mŕtvych, ale keďže vrahovia obete pálili a popol sypali do rieky Hron, presný počet nie je možné určiť. Historici sa opierajú o záznamy v Základnej knihe zaistencov, zadržiavaných gestapom v banskobystrickej väznici.
Medzi obeťami šialeného vraždenia boli priami účastníci SNP – Slováci, Rusi, Francúzi, členovia americkej vojenskej misie, jedna Rumunka, vyše dvesto rasovo prenasledovaných, ale aj desiatky žien a detí.
Krajský súd v Bratislave vymeral v roku 1958 piatim gardistom trest smrti a ďalším dlhodobé tresty odňatia slobody. Niektorí súčasní historici ale výsledky tohto procesu spochybňujú a hodnotia ho ako politicky zneužitý.
Niektorým spoluzodpovedným za masaker v Nemeckej sa však podarilo ujsť do zahraničia a pred súd sa nikdy nedostali, vrátane veliteľa Vojtecha Horu, ktorý emigroval do Argentíny.
S nápadom vraždiť deti do vápenke, aby sa im nemohli v budúcnosti pomstiť prišli Slováci a z toho sa veru dvíhal žalúdok aj Nemeckým dôstojníkom. Takže toto sú tí kresťanskí a pohostinní slováci.
Z ľudákov a posluhovačov fašistov, ktorý spolu s nemeckými fašistami vraždili vlastných susedov a vo vápenke aj malé deti sa stali komunisti, keď odložili do skríň ľudácke gardistické uniformy. Upozorňujem, že len odložili a nevyhodili.
Rok 1948 bol špecifický tým, že sa začali aj pod Tatrami znárodňovať malé podniky, ľuďom boli odoberané rôzne živnosti, koncesie a dokonca aj osobný majetok.
V roku 1948 sa tento sprostý národ bývalých ľudákov a gardistov ako inak nechal oblbnúť komunistickou propagandou a začali sa znárodňovať malé podniky, ľuďom boli odoberané rôzne živnosti, koncesie a dokonca aj osobný majetok.
Niektoré veľké závody postupne ovládli robotníci. Kontrolovala sa tiež činnosť kultúrnych ustanovizní, národopisných spolkov i verejných knižníc, ktoré boli „očistené“ od reakčnej a brakovej, teda prevažne svetovej literatúry.
Vznikli aj tzv. vyživovacie komisie. Tie nútili obyvateľov obcí, aby dávali produkty do výkupu. Išlo napríklad o mlieko, mäso a vajcia, pričom ich nemohli výhodne predať, pretože boli označení za šmelinárov.
"Veľká zmena postihla poľnohospodárstvo, v obciach boli násilím vytvorené jednotné roľnícke družstvá a neskôr to bolo vysvetlené ako kolektivizácia a vyznievalo to ako dobrovoľný postup,"
"Súčasťou akčných výborov boli jednak komunisti a postupne sa k nim pridávali aj iní ľudia, väčšinou robotníci, na čo veľmi doplatila inteligencia. Napríklad vedúceho pracovníka, ktorý mal príbuzného s nemeckou národnosťou, preradili do výroby a na jeho miesto sa dostali ľudia bez príslušného vzdelania, ktorí boli príslušníkmi komunistickej strany,"
Akčné výbory boli na začiatku veľmi živelné a ľudia, ktorí boli ich súčasťou, si často v rámci činnosti vybavovali účty so svojimi susedmi či nepriateľmi, čo je typické pre neprajných slovákov. Rozhodovali podľa vlastného uváženia, bez akýchkoľvek príkazov v okruhu svojej pôsobnosti mohli odstrániť z verejného života v podstate každého. Počet občanov postihnutých pofebruárovou očistou sa na Slovensku odhaduje na 35.000 až 40.000.
Takáto v úvodzovkách očista nám tu hrozí aj teraz.
No a dostali sme sa k tretej a poslednej časti krátkych dejín tohto sprostého národa.
Tieto nedávne dejiny si mnohí dostatočne pamätáme.
Z komunistov a ŠTBákov sa stávajú "demokrati",
ktorí rozkrádajú majetok v tzv. "privatizácii"
a ďalších 35 rokov pozostalí komunisti, ŠTBáci
a "národniari" - potomkovia ľudákov rozkrádajú
verejné zdroje za podpory väčšiny obyvateľov.
Opäť to hrajú na kresťanov, avšak nenávidia okrem židov aj homosexuálov a Ukrajincov. Milujú rusákov, Fica a chceli by obnoviť komunizmus. Popri tom, by si chceli ich rodinky čosi aj nakradnúť zo spoločného, veď majú v rodine smeráckeho starostu, ktorý s tým pomôže... všakže.
Situáciu treba vyhodnotiť nasledovne. Nie je to len nejaká domnienka,, ale je to fakt na základe číselných hodnôt.
Slovensko je takmer kompletne červené. Na základe dvoch po sebe idúcich volebných výsledkov, kde sa ľudáci, komunisti a štbáci sami a veľmi presne sčítali možno skonštatovať aj to, čo povedal samotný Ficiak. Prezidentské voľby boli v podstate referendom, kde sa dezolátne obyvateľstvo opakovane vyjadrilo, že s politikou Fica súhlasí a chce takto pokračovať aj ďalej.
Dnes vyšiel aktuálny volebný prieskum, kde sa ukazuje, že nielen, že tento dezolátny národ ďalej podporuje Fica a Pellegríniho, ale už chcú aj fašistov z Republiky, čo môže v ďalších voľbách byť a môžu spolu mať teoreticky aj ústavnú väčšinu.
Neverím ja tomu, že v ďalších voľbách príde k zmene. Nebudem takisto ani súčasťou republiky, ktorá onedlho vypadne z EÚ a možno bude zväzovou republikou ruskej ríše zla.
Kto môžete, radím vám vycestovať, kto nie, má smolu. Ja sa tu na toto prizerať nebudem, pretože vývoj nenaznačuje nič dobré. Potomkovia už spomínaných ľudákov, fašistov, komunistov a ŠTBákov tu povyliezali z kanálov a je ich tu obrovský počet. Nech si to tu ďalšie roky užijú, ale bezo mňa.
