Horkosť života dávate mi pocítiť práve vy,ktorých mám najradšej,
neviete aká je bolesť matky,kedˇtrpí pre svoje deti najdrahšie.
Závojom tmavým objímaš ma ty,temná samota,
pazúrmi vytrhni mi prosím srdce,nech už viac netrpím bolesťou po zvyšok života.
Do vienka sudička pribalila mi smútok,
zľutuj sa po rokoch starenka a vymeň ho za šťastia kúsok.
Som ako pustovník čo blúdi svetom,
akoby bez duše,lámaná vetrom.
Som socha z kameňa,len zrnko v púšti,
som studňa bez vody,vysatá lúčmi.
Kedˇžena porodí kus samej seba,
naveky miluje Boží dar z neba.
čas je náš nepriateľ,ukradol súcit,
matka však vždy bude tie dietky ľúbiť.
Nateraz slepé ste,žijete vlastný svet,
pre svoje záujmy šliapete krehký kvet.
Nebesá neplačte,možno raz pochopia,
aké to tažké je tri deti vychovať.
Anjeli poproste svätého Petra
nech túžbu splní mi,v oblakoch lietať.
Už nechcem cítiť žiaľ,byť stále na dne,
anjel môj zavedˇma k nebeskej bráne.
