čo všetko znesú riadky písané srdcom,
viac ako uši,ktorým sa občas spovedám.
Nemôžeš chápať,čo poviem bez slov,
len ťažko sa v smútku životom poberám.
Cez slzy úsmev je moja maska
kto cíti,vie čítať mi z očí...
Kde je tá tvoja stratená láska?
kde je tá naša spriaznenosť duší?
Krehunké šťastie prečo mi unikáš,
túžim sa s tebou na veky spojiť,
len krídlami sa ma občas dotýkaš,
nechceš však zostať,či sa ma bojíš?
Možno len moja blízkosť ťa desí,
možno máš strach,že pohľadom smútku ťa spálim,
ty moje šťastie prosím ťa kde si?
chyť sa ma pevne,vieš že sa trápim.
Vidíš to Bože,aj nebo plače somnou,
nebeský pokoj chcem s tebou zažiť,
len vtáci spievajú v korunách stromov,
dušu mi budú anjeli strážiť...