Už viac-krát som doma skúšala upiecť chlebík, no nikdy to nebolo ono. Minule ma však kamoška pozvala na kurz kváskovania, no všetky okolnosti sveta sa postarali o to, že som sa ho nemohla zúčastniť (a fakt ma to štvalo). No myšlienky upiecť doma kváskový chlieb som sa nevzdala. Rada sa púšťam do nových vecí, ale na toto som si sama netrúfala. O kváskovaní sa dá dočítať veľa, no pre mňa boli dôležité skúsenosti ľudí, o ktorých sa v kuchárskych knihách nedočítate. Napríklad to, že kvások je živý a je potrebné k nemu tak aj pristupovať. Janka, ktorá mi kváskovanie ukázala naživo, ho prirovnala k zvieratku „tamagoči‟. Ukázala, vysvetlila, pripravila prvé cesto, ako základ pre prvý kváskový chlebík. Podelila sa o svoj kvások. Čuduj sa svete, ale môj prvý chlebík sa fakt neskutočne podaril, aj napriek tomu, že sa mi zdalo, že kváskovanie je hotová alchímia. Platí pravidlo, že človek sa učí celý život, a ja som sa teda išla učiť na kurz kváskovania (ktorý som si už teraz nenechala ujsť). Tu som kváskovaniu naplno prepadla a odvtedy sa u nás doma každý deň niečo vypeká. Experimentujem, skúšam a vymýšľam. Nezostalo len pri chlebíku, ale skúšala som už rôzne druhy slaného pečiva, ako aj bábovku, či kysnuté koláče. Kŕmim kvások, miesim, vypekám a samozrejme, že som sa už prihlásila do ďalšieho kurzu.
