Verejnoprávnosť STV vs diskriminácia (časť 1.)

Slovenská televízia je zo zákona verejnoprávnou inštitúciou. Vyplývajú jej teda aaj nasledujúce povinnosti. V novom zákone č. 16/2004 o Slovenskej televízii sa v § 3 hovorí o jej poslaní :"Slovenská televízia je vysielateľom, ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania. Služba verejnosti v oblasti televízneho vysielania podľa tohto zákona je poskytovanie programovej služby, ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s pocitom spoločenskej zodpovednosti, rozvíja kultúrnu úroveň divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov." "Programovú službu Slovenskej televízie tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, umelecké, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, žánrovo rôznorodé programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu vedomiu, etickému vedomiu a environmentálnej zodpovednosti obyvateľov Slovenskej republiky, poskytujú z diania v Slovenskej republike i v zahraničí nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie pre slobodné utváranie názorov, rozvíjajú kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov, utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti."Okrem toho paragraf 18 zákona 308/2000 o vysielaní a retransmisii jasne definuje poslanie verejnoprávnej STV: „Základným poslaním vysielateľa na základe zákona je slúžiť veciam verejného alebo iného spoločenského záujmu, prispievať k rozvoju demokratickej spoločnosti, utvárať vo vysielaní priestor pre pluralitu názorov, bez uprednostňovania záujmov len jednej politickej strany, politického hnutia, skupiny alebo časti spoločnosti alebo náboženského vyznania a viery a podporovať rozvoj umeleckej tvorby, kultúry a vzdelania.“ Richard Rybníček, ústredný riaditeľ STV, v septembri 2003 rozhodol, že Slovenská televízia neodvysiela spoty dodané Úradom vlády SR k antidiskriminačnému zákonu: "To je moje osobné hľadisko. Hovorím to naposledy a viac sa k tomu už nebudem vyjadrovať. Všetci o mne vedia, že som veriaci človek. Ja som to úprimne povedal a netajil som sa tým. Bol to však môj osobný názor. Ten bol niektorými poslancami Smeru, konkrétne pánom Čaplovičom a bohužiaľ aj členom Rady STV pánom Maďaričom, zneužitý na vyjadrenia k mojej politickej príslušnosti, zaradeniu k politickým stranám, manipulácii v spravodajstve. Snažil som sa byť úprimný a pochopil som, že to pre niektorých znamená zneužitie informácií. Nemám nič proti homosexuálom a nikdy som do zamestnania nevyberal ľudí podľa sexuálnej orientácie a ani mi to nenapadlo. Fakt je iba ten, že mám istý názor na ten šot. Je to podľa mňa aj propagácia homosexuality a proti nej som zásadne." ( zdroj: Formát, 13.10.2003 ) Otázne a na diskusiu je, či sa riaditeľ STV rozhodol na základe svojho osobného presvedčenia, kresťanskej viery alebo zákona? V samotných šotoch vystupujú všetky menšiny, či už mentálne alebo telesne postihnutí ( napríklad Pavol Mikulík s jedinou vetou: „Aj ja som človek…“), starí občania, Rómovia, homosexuáli, lesbičky a ďalšie.Dôležité a najpodstatnejšie na celej diskusii v súvislosti s STV je fakt, že táto inštitúcia zo zákona MUSÍ byť aj verejnoprávna.