Návrh dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl Slovenskej republiky s výhľadom od roku 2018 do roku 2030 počíta s navýšením štátnych výdavkov na armádu a zbrojenie do výšky 2% HDP ročne od roku 2024, pričom dosiahnutie 2% HDP sa plánovalo dosiahnuť už v roku 2022. Počas týchto rokov by sa do obrany malo zo štátneho rozpočtu čerpať spolu 30 miliárd eur. Napriek tomuto plánu Slovenská republika nebude mať ťažkú mechanizovanú brigádu schopnú akcie podľa prognóz NATO ani do roku 2030.
Kde je problém?
Slovensko nenapĺňa vlastné strategické ciele a výsledky v obrannom úsilí, ani tie, ku ktorým sa prihlásilo v rámci NATO. Hlavnou úlohou obrany je chrániť bezpečnosť Slovenska a spojencov s využitím vlastných ozbrojených síl a prostriedkov kolektívnej obrany. Úlohou obrany je aj prispievať k mieru, stabilite a bezpečnosti nasadením ozbrojených síl v operáciách a misiách mimo územia SR a podporovať orgány verejnej moci v domácom krízovom manažmente. Ciele spôsobilostí, ktoré sú príspevkom do spoločnej obrany NATO, Slovensko dlhodobo neplní v požadovanom rozsahu, kvalite a čase. Ozbrojené sily SR poskytujú Aliancii 80% požadovaných jednotiek, aj to v podpriemernej kvalite. Slovensko v roku 2019 plní iba 39% kvalitatívnych cieľov obranných spôsobilostí. Najhoršie výsledky dosahujú pozemné sily, ktoré sú hlavným príspevkom Slovenska do NATO a rozhodujúcou časťou Ozbrojených síl SR (OS SR).
V modernizácii pozemných síl ministerstvo obrany dlhodobo zaostáva najviac. V akvizícii prakticky úplne chýbajúcich obrnených kolesových vozidiel 8x8 (BOV 8x8) už mešká 4 roky a v obstarávaní pásových bojových vozidiel mešká neuveriteľných 8 rokov od prvého prejavenia záujmu o modernizáciu pásovej techniky (IFV šakal, ktorý v roku 2014 neprešiel armádnymi skúškami).
Ľady sa po dlhých prieťahoch pohli až teraz. Ministerstvo obrany finišuje s nákupom 500 BOV 8x8, ktoré bude rozdelené do niekoľkých etáp s predpokladaným ukončením akvizície v roku 2035 pričom dodávky prvej etapy akvizície 76 kusov za 332 miliónov eur majú byť zrealizované medzi rokmi 2023 až 2025. To je však naozaj dlhá doba realizácie tak kľúčového prvku pozemných síl ako sú BOV 8x8. Realizácia týchto etáp by mala byť ukončená aspoň do roku 2030 s ohľadom na plánovanú obmenu pásových bojových vozidiel a ešte nevyhlásené obstaranie nových tankov. Takýto dlhý čas obstarávania by bol v poriadku nebyť niekoľkoročných meškaní a súčasnej napätej situácii, kedy ozbrojené sily niektorých krajín niekoľkonásobne zvyšujú rozpočet na obranu a urýchlujú akvizície. Do úvahy tiež brať starnutie týchto vozidiel. V roku 2035 sa môžu niektoré z prvých obstaraných BOV 8x8 blížiť k polovici svojej životnosti. Riešením by mohlo byť zvýšenie počtu nakupovaných vozidiel v prvých etapách tak, aby boli zabezpečené a pokryté potreby ozbrojených síl do roku 2030.
Priaznivo sa javí nákup pásových bojových vozidiel, ktorý je rozdelený na 2 etapy. Prvá etapa nákupu 156 kusov je plánovaná v rokoch 2022 až 2026. Druhá etapa plánovaná na roky 2027 až 2030 sa týka 72 špeciálnych typov týchto vozidiel. Rýchly nákup a výroba týchto vozidiel by zdvihla v krátkom horizonte schopnosti našej armády a stala by sa užitočnejším partnerom aliancie.
Potreba nových útočných pušiek a tankov
V súčasnosti je potrebné sa zamerať na dlho prehliadanú potrebu nákupu nových útočných pušiek a tankov. Ozbrojené sily stále využívajú už zastaraný vzor 58 československej výroby v počte 40 000 kusov, z toho je len 12 000 v aktívnom používaní. Napriek tomu sa však jedná o mimoriadne spoľahlivú zbraň, ale v súčasnosti už nespĺňa štandardy vybavenia ozrbojených síl 21. storočia, kedy sa čoraz viac dostávajú do výzbroje inteligentné zbrane. Donedávna tieto zbrane využívala aktívne aj Česká republika avšak už ich vymenila za útočnú pušku CZ 805 Bren a vzor 58 klasifikovala ako záložnú zbraň.
Dlhodobo je rovnako potrebná aj akvizícia tankov. Pozemné sily disponujú dosluhujúcimi tankami T-72 sovietskej výroby v počte 24 kusov, čo je malý počet a tieto tanky už nespĺňajú aliančné štandardy. Doposiaľ nebola vyhlásená žiadna súťaž na obstaranie nových tankov a nevenuje sa im patričná pozornosť. Podľa generálneho štábu je potrebné zaobstarať približne 50 nových tankov, aby mohol 14. tankový prápor v Trebišove plniť svoje úlohy v plnom rozsahu. Obstarávanie by sa malo rozbehnúť v roku 2023, ale dlhodobý plán hovorí o riešení tejto otázky až v druhej polovici tohto desaťročia, čo je neskoro nakoľko tanky T-72 sú už v súčasnosti po svojej životnosti. Najvhodnejšou možnosťou sa javia nemecké tanky Leopard 2 od spoločnosti Krauss-Maffei Wegmann. Tieto tanky vlastnia všetky okolité krajiny aliancie s výnimkou Českej republiky, ktorá disponuje tiež tankami T-72.
Netreba zabúdať ani na letectvo
Vzdušné sily v súčasnosti disponujú 2 turbovrtuľovými prepravnými lietadlami C-27J Spartan. V pláne rozvoja sa však počíta s nákupom ďalších 2 kusov, nie je však špecifikované časové obdobie, kedy sa s týmto nákupom počíta. Transportné krídlo by tak disponovalo len s turbovrtulovými lietadlami so stredným doletom a žiadnym ťažkým transportným prúdovým lietadlom. Pre porovnanie, maďarské vzdušné sily disponujú vďaka spoločnej iniciatíve 12 krajín až 3 ťažkymi dopravnými lietadlami C-17A Globemaster III. Ozbrojené sily by na zvýšenie svojej operability a prepravnej kapacity mali zvážiť v dlhodobejšom horizonte nákup aj väčších prepravných lietadiel alebo účasť na takejto iniciatíve.
V pláne rozvoja ozbrojených síl nie je spomínané ani obstaranie bezpilotných lietadiel, dronov a útočných vrtuľníkov aj keď o nákupe dronov Bayraktar ministerstvo aktívne uvažuje. Bezpilotné lietadlá a drony sú pritom bezpochyby vysoko významnou súčasťou ozbrojených síl krajín a ich význam v súčasnosti rastie. Osvedčili sa aj pri bojoch s ukrajinskými separatistami alebo vo vojne o Náhorný Karabach, kedy významne pomohli Azerbajdžanu vyhrať vojnu.
Bez aliancie by sme boli nateraz úplne stratení
Slovensko svojim dlhodobým zanedbávaním a odkladaním modernizácie výzbroje predošlými vládami, ktoré pristupovali k našej armáde ako k nutnej záťaži, posunulo ozbrojené sily na okraj svojej použiteľnosti a v súčasnosti nie sú plnohodnotným partnerom aliančných vojsk. V prípade vzniku konfliktu by teraz naša krajina bola odkázaná na ozbrojené sily členských štátov aliancie a keby aliancia neexistovala, pravdepodobne by bola pohltená susediacimi krajinami alebo ich väčšími a silnejšími susedmi. Zároveň je Slovensko v súčasnosti jediná krajina východnej hranice NATO, v ktorej intenzívne neoperujú aliančné vojská. Jedinými premennými, na ktoré sa môžu naše ozbrojené sily v terajšej situácii spoliehať je nádej, že k žiadnemu väčšiemu konfliktu nedôjde a čas, ktorý sa im môže čoskoro minúť. A napriek tomu sa aj teraz nájdu pochybovači tvrdiaci, že aliančné vojská na našom území nepotrebujeme, že si vieme poradiť sami, ba dokonca, že máme rozpustiť naše ozbrojené sily.
