Kňaz by city do pohrebu investovať nemal ?

Pričom čítajúc ďalšie riadky článku vo mne vzkriesilo spomienky na pohreb môjho starého otca, ktorý mal poslednú rozlúčku pred cestou do neba, ako sa patrí na občana malej dediny, v kostole. Vyčítať neprecítený prejav kňazovi, ktorý pohreb viedol nemôžem, skôr naopak. Položil sa doň a všetci sme ho s usmrkanými očami a uslzenými vreckovkami v rukách počúvali so zatajeným dychom, avšak v rozprakoch. Pár krát bolo počuť zakašlanie a šepot, avšak naďalej pán farár prednášal svoju kázeň. Rozprával a s veľkou láskou spomínal na svoju milovanú mamičku. Áno, celý ten čas, ktorý mal venovať rozlúčke s mojím starým otcom, rozprával o svojej zosnulej matke a o tom, čo všetko ho v živote naučila a ako ho na život pripravila. Mala som pocit, že som sa buď ocitla na nesprávnom pohrebe alebo pohreb vykonávajúci kňaz nevie, koho rozlúčku celebruje. Ale opak bol pravdou. Kňaz zámerne rozprával o inom ako o mojom starkom. Truhla pred obradným stolom môjho starého otca sa stala stredobodom pozornosti kňaza iba na chvíle, kedy ju kropil svätenou vodou, robil kríž kadidlom a čítal jeho stručný životopis. Starý otec bol katolík. Pokiaľ moja stará mama (jeho žena) ešte žila, spoločne chodili do kostola. Po smrti babky sa však starý otec uzavrel a prestal chodiť na sv. omše. Čím sa asi stal pre miestneho kňaza neposlušnou ovečkou, ktorá si nezaslúži, aby o nej pred dlhou cestou pred všetkými jeho príbuznými povedal niečo, čo v nich kúsok utíši bolesť zo straty milovanej osoby. Tak rozmýšľam. Dedko bol riadne pokrstený, birmovaný, prijal sviatosť manželstva, čiže "splnil" všetky potrebné atribúty na katolícky pohreb v kostole. A aj mu bola táto možnosť poskytnutá. Ale za akú cenu? Po ukončení jeho rozlúčky som rozmýšľala vtedy a aj dnes, či by nebol pre nás všetkých pozostalých príjemnejším zážitkom rozlúčka v dome smútku s recitárotmi, ktorí svojimi precítenými veršami umocnia túto udalosť a nevyvolajú v nás pocit neúcty zo strany miestnej farnosti voči dedkovi.
Uvedomujem si, že nie všetci kňazi sú rovnakí. Poznám to z vlastnej skúsenosti, pretože keby mi bol na blízku takýto kňaz, asi by som bola pre Boha naďalej nebohá. A za to som vďačná. Že my ľudia sme takí rozdielni.
 
Idem si dať ešte kúsok toho koláča, je fakt skvelý.