Stretnutie s mojim kamarátom, ktorý je nominantom politickej strany som len tak medzi rečou využila aj na to, aby som zistila informácie o možnostiach takých prihlásených okrskárov ako som ja. Pochopila som, že do okrskových komisií sú vyberaní práve sympatizanti strany, ktorých poznajú a majú s nimi dobré skúsenosti. O to prekvapenejšia som bola, keď mi mestský úrad poslal pozvánku na stretnutie členov okrskových komisií, do ktorej som bola nominovaná.
V aule rozdelenej do okrskov podľa čísiel som hľadala jedným očkom niekoho známeho, ale nikoho som nepoznala. Zo stretnutia som odchádzala s „nálepkou“ predseda okrskovej komisie, s malou modrou knižočkou pod pazuchou (metodický pokyn) a termínom školenia pre predsedov komisií v referende. Nechala som sa poučiť zákonom, pokynmi od odborníkov a vypočula som si názory „štamgastov“ predsedov okrskových komisií, ktorí majú za tie roky za sebou skúseností a „vedia všetko“.
V deň referenda bolo krásne slnečno a ja som dúfala, že si každý uvedomelý občan nájde tých pár minút a využije možnosť podieľať sa na spoločnom rozhodnutí a vyjadrí svoj názor. Takých bolo len necelý milión. Mňa však najviac zarážali skúsenosti s členmi okrskovej komisie, s ktorými som sa stretla. Tá mladšia časť komisie to brala ako deň vhodný na zárobok za „nič nerobenie“. Tí starší, už boli predsedami alebo podpredsedami komisie niekoľko krát a tak som sa upokojila, že v prípade potreby ma podržia svojimi vedomosťami a znalosťami. To som sa však mýlila. Fakt, že komisia musí mať prítomných toľko členov, aby bola uznášania schopná bol prežitok, rovnako ako tajnosť hlasovania oprávnených voličov, ktorí hlasujú prostredníctvom prenosnej hlasovacej schránky, s ktorou musia prísť dvaja členovia okrskovej komisie. Skoro všetci sa poznáme, tak člen komisie nevidí problém v tom, že oprávnený občan prišiel odvoliť iba s vodičským preukazom, veľmi rád pomôže za plentou občanovi, ktorý nemá okuliare a nevidí na hlasovací lístok alebo sa mu zdá normálne, že za plentou hlasujú dve dospelé osoby bok po boku, veď sú predsa manželia. Už rozumiem požiadavke neprítomnej zapisovateľky, že predsedom by mal byť niekto mladý, resp. nový, ktorý si dohliadne na dodržaní pravidiel a litery zákona. Zarážali ma vyjadrenia kolegov, členov komisie: „Veď tak sa to vždy robí a nič sa nestalo“. Presne, zatiaľ sa ešte nič nestalo. Zodpovednosť bola na mojich pleciach, rovnako ako môj podpis na všetkých dokumentoch a tak som si potrpela na dodržiavaní všetkého, čo prikazoval, či odporúčal zákon a všeobecne prijaté pravidlá plynulého priebehu referenda. Asi najväčšiu facku som dostala pri počítaní hlasov. Všetci máme právo na omyl. A preto som požiadala kolegov vymeniť si kôpky hlasovacích lístkov a skontrolovať počty. Rozdiel jedného – dvoch hlasov by som spracovala, ale rozdiel 15 až 20 hlasov ma prekvapil. Na komentár: „Aj tak je referendum neplatné, tak je to jedno“ som sa snažila nereagovať. A tak som sa so zapisovateľkou chytila lístkov a kontrolovala tretí krát. Počty nakoniec sadli a ja som mohla vybaviť poslednú časť mojej zainteresovanosti v referende. Odniesť zápisnicu na obvodnú komisiu a ešte ostatné náležitosti (znak, zástava, zapečatené lístky) na mestský úrad. Na obvodnej komisii si ma doberali kvôli môjmu neskorému príchodu v porovnaní s ostatnými okrskami. Tiež by sme boli takí friškí, keby sme opakovanie nekontrolovali počty hlasov. A možno by sme dopadli ako dve obce, so stopercentnou účasťou.
Chcieť zápisnicu, na ktorej je priestor aby predseda komisie napísal vyjadrenie k priebehu dňa alebo možnosť dať fúkať niektorým členom na zistenie prítomnosti alkoholu v dych, by bolo asi priveľa. Tak si prajem, aby táto moja skúsenosť bola jediná a výnimočná a všetky okrskové komisie fungovali aspoň väčšinou, keď už nie vždy podľa zákona a pravidiel. Uvedomujem si, že nie všetky komisie takto fungujú, ale zase nie som ani naivná, aby som si myslela, že všetko je s kostolným poriadkom.
Rozčarovaná, ako to (ne)funguje v skutočnosti a aká fraška z hlasovania môže byť, ak by sa niekto rozhodol sledovať činnosť niektorých volebných komisií ako nestranný pozorovateľ alebo by napadol výsledky hlasovania a museli by sa počítať ešte raz všetky hlasy, som si doma urobila v noci kakao, zjedla dva kúsky bábovky a išla do postele.
Bomba, ďakujem za zážitok, dúfam už nikdy viac.
