Náhoda to bola ako z filmu vyšitá, pretože ide o známeho, ktorý praxoval u môjho zamestnávateľa pred 5 rokmi. Ako v každej 100 chlapovej firme človek človeka zaregistruje, avšak, že by išlo o širokosiahle debaty na chodbe pri kávičke sa povedať vôbec nedá. V jeden pekný večer minulého týždňa sa tak tento známy išiel previezť na motorke na miesto, kam chodím pravidelne korčuľovať. Nespoznala som zakukleného motorkára s prilbou a až na jeho naliehanie som zaflekovala a so zaťatými päsťami pripravenými na obranu som čakala, aký človek sa predo mnou odstrojí. A kde sa vzal, tu sa vzal, prekvapenie večera, že ma vlastne neznámy známy, s ktorým som sa nanajvýš vo firme zdravila, oslovil a mal záujem sa rozprávať. Bezprostrednosťou a chuťou vyrozprávať sa, mi nedal šancu ďalej korčuľovať a tak moje zohriate telo po 8 kilometroch pomaly začalo chladnúť, ale mne to vadilo len trošku. Veď ostatné kilometre dobehnem aj po tme s čeloukou na hlave. V krátkosti zhrnuté posledné obdobie od nášho posledného videnia a prišlo k výmene čísla na mobil a náznaku, že spáchame stretko a mladý muž ma odvezie na dvojkolesovej krásavici BMW F650GS.
V priebehu týždňa sa naozaj ozval s cieľom dohodnúť termín a čas, kedy mi umožní užiť si jazdu zo zadného sedadla jeho edvenčra. Príkladne ustrojená som si sadla, rukami oblapla, telom kopírovala telo šoféra, zhlboka nadýchla a išla som do toho. Vážení, krásna jazda snov. Ja odchovaná na Jawa 250, pričom som ju dúrila čo to dalo do rýchlosti, som si užívala to spojenie so strojom a šofér, akoby tam bol len do počtu. Cítila som reakciu na každé zaradenie rýchlosti, otáčky v ktorých bolo potrebné vybehnúť kopce, prilnavosť kolies pri klopení zátačiek a vôňa spáleného benzínu ten zážitok len umocňovala. Výhľad okolo bol neskutočný. Mala som čas na spočítanie slamených balíkov na poli, na rozpoznanie úsmevu šoférov okolo idúcich automobilov, na všimnutie si nového pomaly jesenného šatu stromov. Striedanie studených a teplých vĺn, ktorými sme prechádzali a cítiac rýchlosť vetra na pokožke mi krv pulzovala v žilách čoraz rýchlejšie. Cítila som, ako sa mi stavajú chlpy na rukách a na tele, ako mám v žalúdku motýle a tieto pocity neutíchali ani po tom, čo sme z motorky zosadli a konverzovali pri čaji. Chvíle, ktoré človek nechce aby skončili, resp. sa teší a dúfa, že niečo také bude prežívať opäť. Ako keď sa prvý krát zamilujete.
Jazda, počas ktorej mi šofér doprial to, čo mi ani nenapadlo, že mi bude poskytnuté. Kombináciou rýchlej a pomalej jazdy a samotným jazdením nejde o to, dosiahnuť maximálnu rýchlosť, spáliť benzín a v čo najkratšom čase sa dostať z bodu A do bodu B. Ale skutočne si jazdu užiť, splynúť s motorkou, s prostredím a nechať si dobiť baterky pozitívnou energiou, ktorú ja som určite cítila. Jazdenie s rozumom a so srdcom je tá správna kombinácia pre dokonalý zážitok, ktorý si veľmi rada hocikedy zopakujem. Od toho dňa sa mi snívajú sny o jazdení a ráno vstávam so zvláštnym chvením tela. Čoraz častejšie sa otáčam za zvukom výfukov dvojkolesových tátošov, vynímajúc však piskľavý zvuk skútrov, pionierov a babiet. Bystrejšie si všímam motorkárov na cestách a snáď aj trošku závidím tú súdržnosť, ktorú si preukazujú zodvihnutím ruky pri vzájomnom stretnutí a teším sa, keď budem súčasťou tejto komunity.
