Hory, rieky, moria či púšte ovplyvňujú ľudstvo a ním tvorené štáty viac ako si uvedomujeme. Vladimir Putin sa prezentuje ako veriaci človek a možno sa pred spaním modlí a pýta boha: „Prečo si nestvoril na Ukrajine nejaké hory?“ Hory sa týčia do výšin ďaleko, až pri hraniciach so Slovenskom.
Vládca najväčšieho štátu, s 11 časovými pásmami, v tomto zmysle vníma ohrozenie ruského medveďa. Po rozpade Sovietskeho zväzu a dominovom rozšírení EÚ a NATO sa Moskva dostala do vzdialenosti iba stoviek kilometrov od vojakov USA a NATO, a to bez nárazníkov v podobe hôr či veľkej rieky.
Pritom už prvý ruský cár Ivan Hrozný využíval stratégiu útoku ako najlepšej obrany. Zdôrazňuje to Tim Marshall, britský expert na zahraničnú politiku, v nadčasovej knihe V zajatí geografie z roku 2017.
Zatiaľ čo ukrajinskí a ruskí vojaci bojujú o vlastné životy a strategicky významné metre popri jednej z najväčších európskych riek Dneper, nazrime najprv na vplyv riek a hôr na území Slovenska.
HUSTÝ ZÁPAD, RIEDKY STRED
Na Slovensku žije 5,45 milióna obyvateľov, priemerne 111 obyvateľov na kilometri štvorcovom, čo je približne aj priemer Európskej únie. Najvyššia hustota obyvateľstva je v bratislavských a košických okresoch, prvé miesto patrí Bratislave I – Staré Mesto (4823 ob./km2).
Mimo Bratislavy a Košíc sa obyvateľstvo najviac koncentruje v okresoch Senec, Žilina, Nitra a Kysucké Nové Mesto.
Najredšie obývané okresy sú Medzilaborce (26 ob./km2), Krupina, Turčianske Teplice a Sobrance. Takmer všetky okresy z desiatky najredšie obývaných sa nachádzajú na východe alebo juhu krajiny. Mnohé sú označované ako hladové doliny.
Na Slovensku žije v najrovinatejších západoslovenských krajoch 46,6 % obyvateľov. Východoslovenské kraje obýva 29,2 % obyvateľov a najhornatejšie stredoslovenské kraje poskytujú domov 24,2 % obyvateľom. Banskobystrický kraj je rozlohou najväčší, no má tretí najnižší počet obyvateľov a jednoznačne najnižšiu hustotu zaľudnenia (66 ob./km2).
Rozdiely v hustote zaľudnenia regiónov Slovenska sú zrejmé, ale ani zďaleka nedosahujú nepomer ako v Austrálii či Egypte. Výraznejšie rozdiely v prírodných podmienkach, najmä púšte, tam zapríčiňujú, že väčšina obyvateľov sa koncentruje na pár percentách územia. Napríklad v Austrálii žije viac ako 85 % populácie do vzdialenosti 50 kilometrov od pobrežia, respektíve na menej ako 3 % územia krajiny.
Podobne v Rusku viac ako dve tretiny obyvateľov žijú v európskej pätine krajiny. Zaľudnenie Ruska 9 obyvateľov na kilometer štvorcový je dvanásťkrát menšie ako na Slovensku. A na Sibíri dosahuje iba úroveň 3 obyvatelia na kilometer štvorcový.
RIEKA JE ŽIVOT A OBCHOD
Rozmeňme teraz slovenské kraje a okresy na drobné a pozrime sa na slovenské mestá a obce. Najvyššou hustotou obyvateľstva vynikajú košické mestské časti KVP (12 385 ob./km²), Západ (6776) a Luník IX (6622). Po Bratislave a Košiciach je najhustejšia koncentrácia obyvateľov v mestách Svit (1722 ob./km2), Prešov (1198), Humenné (1088) a Prievidza (1038).
V porovnaní dedín je najvyššia hustota obyvateľstva evidovaná v obciach Zlatno, preslávenej sklárstvom (okres Poltár, 1261 ob./km2), Biely Kostol (okres Trnava, 1006) a Píla (okres Pezinok, 729). Tri sivé šmuhy znázorňujú najredšie obývané oblasti v SR, a to vojenské obvody Záhorie (0,52), Lešť (0,21) a Valaškovce.
Mapa miest a obcí podrobnejšie ukazuje ako príroda vplýva na rozloženie obyvateľstva aj na Slovensku. Zásadný aktuálny vplyv nemajú púšte či ľad, ale hory a rieky áno. Na mape to najviac vystihuje najdlhšia slovenská rieka Váh znázornená modrou farbou.
V dotyku s Váhom je 21 slovenských miest, z toho 14 patrí medzi 50 najľudnatejších. Váh tečie dolinami a kotlinami medzi Vysokými, Západnými a Nízkymi Tatrami, medzi Malou a Veľkou Fatrou, Bielymi Karpatmi a Strážovskými vrchmi a tak ďalej. Najvýznamnejšia slovenská diaľnica a železničná trať prenasledujú tok Váhu na viac ako polovici jeho dĺžky. Zároveň nadväzujú na historickú obchodnú cestu. Desiatky hradov na nej strážili priesmyky cez Karpaty a brody cez Váh.
Ak považujeme za tri najvýznamnejšie slovenské rieky Váh, Hron (dve najdlhšie) a Dunaj (najväčšia), v dotyku s nimi žije približne 42 % mestského obyvateľstva SR. Keď k nim pridáme tri ďalšie najdlhšie rieky v poradí, teda Ipeľ, Nitru a Hornád, pri našich šiestich najvýznamnejších riekach žije takmer 60 % mestského obyvateľstva.
K najredšie trvalo obývaným obciam patria jedinečné Čičmany (4,71), Praha založená husitmi na juhu našej krajiny (8,23) či mnohé obce, ktorým „na humnách stoja“ najvyššie slovenské hory. Sú to napríklad Vysoké Tatry (10,77 ob./km2) ako mesto s najnižšou hustotou trvalého obyvateľstva, alebo Tatranská Javorina či Pribylina. Hory neznamenajú len horšiu dostupnosť, ale tiež nižšie teploty, viac búrok, menej poľnohospodárskej pôdy, a teda z tohto pohľadu ťažšie podmienky na život.
NAŠE HRANICE A VEĽKOLEPÝ DUNAJ
Príroda neovplyvňuje iba hustotu zaľudnenia, ale tiež dráhu a bezpečnosť štátnych hraníc. Slovenské hranice merajú 1652 kilometrov, z toho 597 kilometrov, teda 36 % je na vodných tokoch. Tvoria ich najmä rieky Dunaj, Ipeľ a Morava. Tiež napríklad rieka Biela voda, ktorej koryto sa pred pár rokmi vylialo a premiestnilo, a tak sa o desiatky metrov posunula aj štátna hranica s Poľskom.
Samostatnou kategóriou je Dunaj. Na Slovensku má viac ako desaťkrát väčší prietok ako Váh, viac ako pätnásťkrát väčší prietok ako česká Vltava a v ústí do Čierneho mora je to ešte viacnásobný rozdiel. Takú silnú rieku bolo stáročia problematické preplávať či prebrodiť a aj skrotená priehradami, múrmi, mostami, technológiami zostáva vplyvnou prírodnou „prekážkou“.
Kedysi sa ramená Dunaja rozlievali cez viaceré časti dnešnej Bratislavy a vytvárali ostrovy. Nepredvídateľnú rieku prekonávali obchodníci či vojaci komplikovane na pltiach, kompách s lanami, plávajúcom moste vytvorenom z viacerých lodiek, respektíve po pontónových mostoch, neskôr na parníkoch. V 2. storočí prešiel po pontónovom moste cez Dunaj rímsky cisár Marcus Aurelius a na našom území zrejme písal významné filozofické dielo Myšlienky k sebe samému, v ktorom spomína tiež rieku Granua, pravdepodobne Hron. Koncom 17. storočia si v dnešnej Bratislave obzeral plavidlá schopné prekonať veľké rieky aj ruský cár Peter Veľký.
Dunaj je jediná veľká rieka európskeho významu, ktorá tečie v smere zo západu na východ, a to cez 10 štátov, cez pol kontinentu medzi Rýnom a Dneprom. Obteká Alpy aj Karpaty. Preteká cez hlavné mestá Viedeň, Bratislava, Budapešť, Belehrad, plus Bukurešť je od neho iba desiatky kilometrov. Vďaka pripojenému kanálu spája Severné a Čierne more. Dunaj tvoril severnú hranicu Rímskej ríše aj západnú hranicu východného bloku. Európske mocnosti v minulých storočiach tvrdo vyjednávali o tom, kto a ako môže či nemôže splavovať vody Dunaja.
Významnú časť našich hraníc s Českom, Poľskom a Ukrajinou tvoria aj hory Karpatského oblúka. Po Alpách druhá najväčšia európska sústava pohorí, ktorá začína za Viedňou, prechádza cez celé Slovensko a pokračuje cez Ukrajinu a Rumunsko až do Srbska. Je to tretie najdlhšie európske pohorie po Urale a Škandinávskych vrchoch. Karpatský oblúk už storočia ovplyvňuje aj konflikty odohrávajúce sa v jeho širokom okolí.
POŽEHNANÁ A "ROZPARCELOVANÁ" EURÓPA
Väčšina územia Európy je geograficky požehnaním v porovnaní s ostatnými kontinentmi. Prevažne mierne podnebie, primerané množstvo zrážok, žiadna skutočná púšť, zásoby pitnej vody, hustá sieť splavných riek a nezamŕzajúcich prístavov v mnohých moriach, rozľahlé úrodné nížiny. To všetko dopomohlo či umožnilo Európe stať sa kolískou osvietenstva a priemyselnej revolúcie.
V Európe sa nenachádzajú najväčšie hory ani rieky sveta, zato sú v nej hory a rieky vo väčšine regiónov pestro roztrúsené na relatívne malej rozlohe. Aj preto je na starom kontinente toľko prírodných hraníc, národností, štátov a rôznych jazykov.
Geografickým fenoménom je Severoeurópska nížina, ktorou sú bez veľkých prírodných bariér spojené západná Európa a Nemecko s Poľskom, Pobaltím a Východoeurópskou nížinou, respektíve až s Ukrajinou a Moskvou. Nížina siaha od kúsku Francúzska a Beneluxu až po Ural. V najzápadnejšej časti je najvýraznejšou "prírodnou prekážkou" rieka Rýn, no oveľa prechodnejšou ako v minulosti.
OTVORENÉ BRÁNY MOSKVY
Každopádne, Severoeurópska a Východoeurópska nížina, to sú tisícky kilometrov roviny, takzvaná vojenská diaľnica. Premávali sa po nej vojská Karola Veľkého, Fridricha Veľkého, Napoleona, Hitlera či Stalina z jednej strany na druhú. Nemecko sa aj kvôli takejto geografii vo svetových vojnách vyčerpalo bojmi na dvoch frontoch, na západe i východe. Aj Rusko mnohokrát napadli zo západnej strany.
Moskva je menej ohrozená z iných svetových strán vďaka masívnym pohoriam Kaukaz, Ural, zamŕzajúcim vodám Severného ľadového oceánu a tisíckam kilometrov nehostinnej Sibíri. Iba kuriozitou je, že z Ruska dovidíte pri dobrej viditeľnosti k susedom do USA a naopak, no reč je o ruskom a americkom ostrove, ktoré sú vzdialené od Moskvy tisícky kilometrov.
Smerom na západ od Moskvy sa rozprestiera na tisíckach kilometrov rovina. Keď Rusko ovláda územia Ukrajiny či Poľska, znamená to predĺženie nárazníkovej zóny smerom na západ a mnohonásobné zúženie „vojenskej diaľnice“ na 200-400 kilometrov vďaka Karpatom. Tie vytvárajú v Severoeurópskej nížine aký-taký lievik. Práve toto Tim Marshall ilustroval otázkou Putina bohovi z úvodu článku.
Približne vzdialenosti 200-400 kilometrov sú od Karpát po Bielorusko alebo od Karpát po Baltské more, alebo dĺžka hraníc s pobaltskými štátmi. Okrem toho, aktuálne má Rusko možnosť celoročne prevádzkovať vlastný nezamŕzajúci vojenský prístav v Čiernom mori, čo sa mu darí vďaka ovládaniu Krymu.
Naopak, ak Ukrajina vstúpi do NATO, Moskva bude iba približne 425 kilometrov od najsilnejšej vojenskej aliancie. Rusi už vyše 15 rokov komunikujú, že rozširovanie NATO k ich hraniciam považujú za priamu hrozbu. Niekdajší sľub USA o nerozširovaní aliancie smerom k Rusku možno nebol záväzný, ale určite nie šťastný.
O vojenskej krehkosti Severoeurópskej nížiny s históriou plnou bitiek a vojen niet pochýb. Aj preto bolo pre projekt Európskej únie s víziou mieru zásadné objatie dvoch bývalých nepriateľov, Francúzska a Nemecka, s potľapkaním od USA.
V tomto článku neospravedlňujeme ruskú vojnovú agresiu. Pravdou však je, že Rusko sa z pohľadu geografie rok za rokom dostáva do väčšieho obkľúčenia medzi mocenskými silami USA a NATO zo západu a Číny z východu. Veľký ruský medveď je zvyknutý na pocit veľkosti a je naučený brániť sa útokom.
NATAŠA UŽ VARÍ ČÍNU
Čína je pragmatickým spojencom Ruska, no ohrozuje ho menej nápadným spôsobom. Na rusko-čínskej hranici žije v ruských regiónoch približne 13 miliónov obyvateľov, v čínskych provinciách vyše 120 miliónov obyvateľov. "Čoskoro budú rieku Amur prekračovať malé skupinky s piatimi miliónmi ľudí", zaperlil pred rokmi bývalý podpredseda ruskej vlády Dmitrij Rogozin.
Na mrazivú Sibír sa v skutočnosti zrejme nepresťahujú milióny Číňanov, ale Moskva v podstate rozpredáva svojmu pragmatickému spojencovi a čínskym investorom prírodné bohatstvo zo Sibíri za akciové ceny. Ropu, zemný plyn, drevo. Napríklad v Irkutskej oblasti je paradoxne úroveň plynofikácie domácností iba na úrovni 1 %, pritom sa tu nachádza najväčšie východosibírske ložisko zemného plynu Kovykta. To je však určené pre čínsku spotrebu. Východná Sibír sa stala "skladiskom surovín" pre Čínu.
Príbehy bežných obyvateľov však môžu byť založené viac na láske, pochopení a rešpekte ako na pragmatizme. Napríklad v prihraničnej obci pri rieke Amur sľúbil Číňan Shi Xiaoyun doživotnú vernosť Ruske Nataši a pre jednoduchší život prijal meno Sergej. Sergej si nevedel zvyknúť na boršč a bliny, a tak sa Nataša naučila variť čínske jedlá.
GEOGRAFIA PRE 21. STOROČIE
USA, EÚ, Rusko a Čína premiešavajú hracie karty a v posledných dňoch horí aj otázka Taiwanu. Prakticky počas veľkého vojenského cvičenia Číny na obsadenie ostrovu ju navštívil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Po návrate vyhlásil, že Európa sa nemá miešať do sporu Číny a USA o Taiwan, má zmenšiť závislosť od USA a usilovať sa o pozíciu "tretej superveľmoci".
Z pohľadu obrany proti napadnutiu môže byť pre Taiwan okrem pomoci od USA dôležitá demografia, respektíve vysoká hustota zaľudnenia viac ako 650 obyvateľov na kilometer štvorcový. Vysoké straty na životoch civilného obyvateľstva by značne poškodili renomé Číny vo svete. Väčšina obyvateľov Taiwanu sa podľa prieskumu Pew Research Centre z roku 2020 už identifikuje iba ako "Taiwančania", tretina ako "Taiwančania a Číňania".
Pri riešení vojnového konfliktu a obnovovaní mieru v Európe nezabúdajme, že príroda má v geopolitike stále silné slovo. Okrem hôr a riek môžu v 21. storočí výraznejšie prehovoriť do diania aj zásoby pitnej vody, rozširujúce sa púšte, zvyšujúce sa hladiny morí alebo pokazenie európskeho radiátora – Golfského prúdu. Odpočinúť si od týchto ťažkých tém môžeme pobytom pri vode či v horách.
