Najvyšší Súd USA odvôvodnil svoj verdikt vysvetlením:
"žiadny zväzok nemôže byť hlbší ako manželstvo, pretože stelesňuje najvyššie ideály lásky, vernosti, oddanosti, obetovania a rodiny. Formovaním manželského zväzku sa dvaja ľudia stávajú niečím väčším, než boli predtým. Ako niektorí navrhovatelia v tomto konaní dokazujú, manželstvo stelesňuje lásku , ktorá môže pretrvávať aj po smrti. Bolo by nepochopením tvrdiť, že títo muži a ženy nerešpektujú zväzok manželstva. Ich námietka je, že oni ho rešpektujú , rešpektujú tak hlboko , že sa v ňom snažia nájsť svoje vlastné naplnenie . Ich nádejou je nežiť odsúdení v osamelosti , vylúčení z jednej z najstarších inštitúcií civilizácie . Žiadajú o rovnakú dôstojnosť v očiach zákona . Ústava im toto právo poskytuje ."
V USA sa vďaka tomuto prípadu rozvinula debata o inštitúcii manželstva a jeho hodnote pre spoločnosť. Nie všetci s rozhodnutím Najvyššieho Súdu USA súhlasia. Predovšetkým veriaci a konzervatívni občania si myslia, že iba muž a žena majú právo na sobáš. Posledné prieskumy verejnej mienky však ukazujú, že 61% Američanov podporuje homosexuálne manželstvá a iba 35 % je proti.
Podporu párom rovnakého pohlavia a jednotnosť legislatívy žiadalo takmer 400 rôznych spoločností ako napr. Apple, Google, Nike, Amazon, Accenture, AT& T, mnohé finančné inštitúcie, potravinové firmy a aj letecké spoločnosti. Sami totiž vedia, že aj medzi LGBTQI zamestnancami sú kvalitní pracovníci a mnohé z týchto spoločností zakazujú akúkoľvek diskrimináciu na pracoviskách, pretože tolerantná a súdržná atmosféra prispieva k vyššej produktivite, prosperite a aj lepším vzťahom.
Novinárka Connie Schultz z Creators Syndicate na sociálnej sieti napísala:
"po desaťročia som videla, ako bigotnosť homofóbie rozbila rodiny, zabránila kariérnemu postupu či zničila životy. Čítala a napísala som veľa príbehov o gej tínedžeroch, ktorí zvolili radšej samovraždu ako ďalší deň šikanovania a posmeškov zo strany spolužiakov, cudzích ľudí a niekedy aj vlastných rodinných príslušníkov. Deti. Zabíjajúce sa, pretože as necítili byť milované ako ľudské bytosti, ktorými sa narodili. ...Hostila som mnohých gej priateľov počas sviatkov, pretože ich vlastné rodiny dali jasne na javo, že nie sú doma vítaní. ...Videla som takzvaných Kresťanov verejne sa modliť za smrť ľudí, ktorých mám rada. Videla som ich (veriacich) robiť to na pohreboch, pričom ich deti držali transparenty s nápismi 'Boh nenávidí buzerantov´... Ale toto nie je športový šampionát ani víťazstvo politickej skupiny. Nie sú tu ani porazení. Tí, ktorí nesúhlasia s manželstvami párov rovnakého pohlavia totiž o nič neprišli."
Podobne ako Conni Schultz hostila svojich gej známych, aj mňa a iných kamarátov pohostila kamarátova mama z Mexika. Pripravila nám večierok a sama navarila chutnú polievku. Pri príchode mňa aj ostatných zúčastnených vrúcne a srdečne objala a každému z nás povedala, že nás má rada. Keďže LGBTQI ľudia si počas života vypučujú dostatočné množstvo poznámok a niekedy aj hanlivých označení, prejavy láskavosti si viem veľmi vážiť a oceniť ich. Neberiem ich ako samozrejmosť, ale ako prejav skutočnej lásky. Tú pani si nosím v srdci. A viem, že ich je viac. Sú to všetko mamy, ktoré si na diaľku adoptujem. Sú naštastie aj v každej slovenskej dedinke a meste, keďže sa všade našiel niekto zo zúčastnených, kto hlasoval v referende proti prvým dvom otázkam a väčšina sa referenda ani nezúčastnila. Ďakujem vám za ten kus dúhy.
