Staroveká filozofia a veda vytvorila teóriu živlov. Podľa nej štyri živly oheň, zem, voda a vzduch tvoria hlavné zložky nášho sveta. Tak vznikol základný kameň pre rozvoj vedeckého poznania prírodných zákonov, ktoré ovládajú svet okolo nás. V dnešnom ponímaní živel znamená mohutnú, neovládateľnú a často ničivú prírodnú silu. Silu z ktorej máme obavy, cítime k nej veľkú pokoru, ale zároveň obdivujeme jej majestátnosť a špecifickú krásu.
Island je krajina, ktorú najviac zo všetkých formujú prírodné živly vo svojich premenlivých kombináciách blížiacich sa esenciálnosti piateho elementu. Pripomína miesto, kde príroda uskutočňuje alchymistické pokusy s cieľom vytvoriť kameň mudrcov. Vedľajším účinkom tohoto márneho úsilia sú nádherné scenérie, ktoré len ťažko nájdete na iných miestach našej planéty.
Najviac viditeľnou kombináciou živlov na Islande je nesporne oheň a zem. Prejavy vulkanickej činnosti sú viditeľné na väčšine územia ostrova.
Za všetkou vulkanickou aktivitou Islandu je kombinácia dvoch zásadných prírodných fenoménov. Pod ostrovom sa nachádza jedno z tzv. "hotspot", miest kde zemská magma vystupuje do relatívnej blízkosti zemského povrchu. Zároveň ostrovom prechádza Severoatlantický rift, ktorý oddeľuje americký a európsky pevninský blok. Tieto sa od seba vzďaľujú rýchlosťou cca 2,5 cm za rok. Tektonický pohyb vyvoláva zemetrasenia, podzemné aj povrchové trhliny a napomáha magme k jej ceste na povrch. Súbeh uvedených faktorov stál pri vzniku samotného ostrova a naďalej formuje jeho geologickú štruktúru.
Povrchové trhliny riftu postupujú severovýchodným smerom. Vytvárajú oblúk v tvare písmena S a končia opäť na severe ostrova v Grónskom mori pri meste Húsavík. Vyskytujú sa na mnohých miestach a často sú výrazným prvkom v krajine.
Ďalej na severovýchode sa Severoatlantický rift objavuje pri jazere Mývatn.
Pozdlž línie riftu sa vyskytujú prakticky všetky vulkanické aktivity na ostrove, vrátane najznámejších islandských vulkánov. O nich nabudúce.
