Nech je nám pohľad na jedno malé miesto na Zemi príkladom o čo prídeme, ak rezignujeme na zdravý rozum a elementárnu spravodlivosť.
Koniec sveta je veľmi variabilný pojem. Rozdielne ho definuje historik, inak filozof. Geograf si musí nastaviť najprv súbor exaktných pravidiel na definovanie konca sveta aby napokon zistil, že pri tvare našej planéty je to nesplniteľná úloha (o čo ľahší život majú tí, čo veria v plochú zem !)
Dá sa povedať, že pojem koniec sveta súvisí s ľudskou zvedavosťou a túžbou objavovať nové veci a nové miesta. S historickým vývojom sa cesta na koniec sveta neustále predlžovala. Najprv to bol koniec dediny, lesa, údolia. Neskôr sa koniec sveta posunul až tam za vysoké hory na obzore alebo za morský horizont aby sme napokon zistili, že ten náš svet je prakticky nekonečný. Ale romantická predstava a túžba dôjsť až na koniec sveta zostala v našich mysliach.
Preto chodíme po svete a s otvorenými očami hľadáme takýto hypotetický koniec sveta. Zvyčajne sa jedná o miesta na pobreží oceánov, osamelé ostrovy, riedko osídlené oblasti s drsnými životnými podmienkami. Je zrejmé, že takúto definíciu spĺňajú viaceré oblasti sveta. Možno by bola zaujímavá myšlienka zostaviť popri siedmich najväčších divoch sveta aj rebríček siedmich najosamelejších koncov sveta. V takom prípade by sa v rebríčku určite objavila aj najjužnejšia časť Južnej Ameriky s poetickým názvom PATAGÓNIA.
Argentínska časť Patagónie pokrýva väčšinu územia provincie Santa Cruz. Na začiatku je potrebné si nakalibrovať mierku na ktorú sme zvyknutí. Provincia má rozlohu 244 tis. km2 a 330 tis. obyvateľov. Ľahko sa stane sa že prejdete 300-400 km a nenarazíte na jediné osídlenie a nestretnete žiadnu ľudskú bytosť. Putovanie po odľahlých častiach Patagónie si vyžaduje určitú dávky sebestačnosti. V Patagónii nájdete nádherné miesta turisticky hojne navštevované, ale aj také ktoré takmer nikto nepozná. Začneme tými málo známymi.
Po stopách Charlesa Darwina.
Naša cesta po Patagónii sa začala letom z Buenos Aires do Comodoro Rivadavia.
Tu sme presadli do prenajatého auta. Dôrazne odporúčame použiť skutočný off road s vysokým podvozkom. Z celkovo 3000 najazdených kilometrov bolo polovica jazdou po nespevnených cestách. Naša prvá cesta nás viedla po pobreží Atlantiku na juh. Cieľom bola usadlosť na brehu rieky Ria Deseado.
Náš hostiteľ sa volá Facundo Kuriger. Spolu z dcérou Martinou sa stali v nasledujúcich dňoch našimi sprievodcami po okolí.
Rodičia jeho starej mamy kúpili pred viac ako 100 rokmi usadlosť Estancia Cerro del Paso spolu s okolitými pozemkami bez toho aby si uvedomovali, akú históriu má toto miesto.
Najprv tu bolo sídlo náčelníka Tehuelckého kmeňa. Oveľa neskôr sem prišiel Charles Darwin, ktorý po pristáti lode Beagle v Puerto Deseado podnikal pešie výpravy do vnútrozemia počas ktorých skúmal geologickú štruktúru a živú prírodu v okolí. Argentínsky bádateľ Francisco "Perito" Moreno viedol v týchto miestach svoju druhú patagónsku expedíciu.
Dnes rodina Kurigerovcov ponúka nezabudnuteľný zážitok pre turistov, ktorí uprednosťujú genius loci tohoto miesta pred pohodlím a komfortom.
Náš tunajší pobyt možno bez preháňania nazvať cestou po stopách Charlesa Darwina. Prvý deň sme navštívili vyvýšeniny nad riekou Ria Deseado.
V dávnych geologických dobách to bola rieka s veľkým prietokom, ktorá vytekala z jazera Buenos Aires na hranici dnešnej Argentíny a Chile a končila na východe v Atlantickom oceáne. V dôsledku geologických zmien sa prietok spomalil a rieka sa postupne zanášala sedimentami. Dnes v období sucha vysychá. Naďalej ústi do Atlantiku, ale smer toku sa mení v závislosti od prílivu a odlivu. Brakická voda bráni výskytu flóry v jej najbližšom okolí. Výsledkom je táto úžasná panoráma.
Do denníka si zapísal:
"Okolité pláne sú vytvorené prevažne z kriedového piesku a štrku a vďaka mäkkosti týchto materiálov sú erodované a popretínané množstvom údolí. Nie sú tu žiadne stromy a s výnimkou guanaco, ktoré stoja na niektorých vrcholkoch hôr a pozorne strážia svoje stáda, ani žiadne zvieratá a vtáci. Všade je ticho a pusto. Človek si predstavuje, koľko storočí to už takto bolo a ako dlho to ešte také zostane." Po takmer dvesto rokoch máme pocit, že na tomto kúsku zeme doslova zastal čas.
Ďalší deň sme opustili pevninu a vydali sa našimi hostiteľmi na more, presnejšie na malý ostrov.
Na východnom pobreží atlantického oceánu sa v ústi Ria Deseado nachádza prístav Puerto Deseado (predtým Port Desire). Mestečko má bohatú históriu a okrem predošlých výprav britských, portugalských a španielských moreplavcov tu kotvila aj Darwinova loď Beagle počas jeho výprav do vnútrozemia. Z prístavu organizujú miestni obyvatelia plavby na neďaleký ostrov Isla Pinguino.
Po ceste nás sprevádzali predstavitelia miestnej fauny.
Isla Pinguino je provicionálny národný park a platia v ňom dosť prísne ochranárske pravidlá. Ak dodržujete potrebný odstup, máte možnosť vidieť miestnu faunu zblízka a môžete bez rušenia pozorovať ich život v kolóniách.
Po návrate z ostrova ešte malý výlet po pobrežných skalách Puerto Deseado.
Posledný deň sme strávili v okolí Campamento Darwin. Len tak pre informáciu a pripomenutie veľkosti Patagónie. Všetko územie ktoré sme prešli prvý a tretí deň vlastní rodina Kurigerovcov. Sem patrí Darwinova skala, cca 23 km rieky Ria Deseado, jaskyne s nástennými maľbami, nálezisko fosílií a aj tento kaňon plný nádherných skál a útesov. Celkom viac ako 12000 ha zeme.
Napriek tomu tú žijú viaceré druhy zvierat.
Po troch dňoch pobytu v Campamento Darwin odchádzame na západ Patagónie k čílskym hraniciam. Opúšťame miesto, ktorého atmosféra v nás zanechala mimoriadny dojem. Nádherná krajina, skvelí hostitelia, úžasné zažitky. Navštívili sme už veľa krajín, veľa exotických miest, ale toto sa dostalo na prvé miesto nášho zážitkového rebríčka. Kto má rád nedotknutú prírodu, nevšedné zážitky, vrelo odporúčame.
