Cestovanie je dôležitá súčasť nášho života. Turizmus je však nadstavba. Nie je dennou potrebou ako napríklad cesta do práce. Napriek tomu zažíva obrovský boom a počty turistov neustále rastú. V tomto smere ani ja nie som žiadnou výnimkou. Už ako malý chlapec (ako všetci moji rovesníci) som sníval o ďalekých exotických krajinách, nekonečných pralesoch a iných kultúrach. Moje snívanie sa začalo napĺňať až na konci pracovnej kariéry. Navštívil som viacero krajín, zažil veľa dobrodružstiev v pralesoch Bornea, Amazónie, alebo v peruánskych horách... Spoznal som život a kultúrne zvyky v mnohých krajinách. Pri debatách s domácimi obyvateľmi sa mi stále viac vynárali otázky do akej miery turizmus ovplyvňuje život v týchto krajinách. Naviac ako fotograf som si uvedomoval určitú mieru invázie do súkromia týchto ľudí. Preto som sa rozhodol počas cesty po južnej Afrike viac venovať pozornosť plusom a mínusom turistických ciest.
Cestu zorganizovala cestovná kancelária zameraná na zodpovedné cestovanie. Podmienky cestovania, stravovania a ubytovania boli skromné, ale šetrné k životnému prostrediu. Navštívené miesta v Juhoafrickej republike, Botswane a Zimbabwe boli vybrané v spolupráci s miestnymi komunitami s dôrazom na podporu miestneho rozvoja.
Naša prvá zastávka bol najstarší národný park v Afrike - Krugerov národný park. Tento sa stal prototypom pre ďalšie a ďalšie parky rozosiate po celej Afrike.
Pri jeho návšteve sa vynára hneď prvá veľká otázka. Nebolo by lepšie neuzatvárať zvieratá do národných parkov a rezervácií a zamerať sa len na ochranu divo žijúcich zvierat pred pytliakmi? Asi áno ale je v ľudských silách chrániť všetky zvieratá na celom území Afriky? Naviac v parkoch je ochrana zvierat intenzívna a trvalá. Nechajme túto otázku zatiaľ bez odpovede a poďme sa pozrieť ako to vyzerá v tomto národnom parku.
♦♦♦
Krugerov národný park (JAR)
Prvé stretnutie s africkou prírodou. Zvieratá v parku sú do určitej miery zvyknuté na motorové vozidlá a ich prítomnosť ich príliš neruší. Park má obrovskú plochu, platia v ňom prísne pravidlá, ale stále máme pocit, že to nie je voľná príroda. Krugerov národný park nie je práve príkladom podpory miestnych komunít, hoci jeho existencia je financovaná z veľkej miery peniazmi turistov z celého sveta. Pre mnohých turistov je tento park vyvrcholením dovolenky v Juhoafrickej republike. Pre nás to bola prvá zastávka a veríme, že to najlepšie je ešte pred nami.
♦♦♦
Hneď ďalšie zastávky však už sú typickými projektami miestnych komunít. Minimálny zásah do prírody, nízke prevádzkové náklady a nie príliš vysoká hustota návštevníkov sprevádza tieto turistické atrakcie:
Bourke´s Luck Potholes (JAR) - Najkrajšia časť kaňonu na rieke Blyde. Miesto, ktoré Vás prekvapí svojou nenápadnou krásou. Veľmi fotogenické miesto.
♦♦♦
Prírodná rezervácia Masebe(JAR)- rezervácia vznikla ako spoločný projekt 7 obcí, ktoré darovali svoje pozemky na vytvorenie tejto savanno-horskej rezervácie. Kemp uprostred piesku, skál a divej prírody. Úžasné svetlo, farby, čistý vzduch, romantika stanovania v prírode a historické skalné maľby.
♦♦♦
Roklina Moremi (Botswana) - Taký malý Slovenský raj v Botswane. Málo známe miesto, minimum turistov. Oáza s príjemnou mikroklímou uprostred nehostinných vysušených hôr. Hniezdisko supov a útočisko divých zvierat. Miesto opradené magickými legendami. Bez tohoto komunitného projektu by sotva niekto navštívil blízke vidiecke osídlenie.
♦♦♦
Soľné pláne Makgadikgadi (Botswana) - V blízkosti mesta Nata sa nachádzajú rozsiahle soľné pláne. Na severozápade od nich je vodný svet delty rieky Okavango, na juhozápade sa rozprestiera púšť Kalahari. Soľné pláne sú hranicou medzi dvoma svetmi. Na jar sú hniezdiskom miliónov plameniakov brodiacich sa v slanej vode sfarbenej červenými riasami. V období sucha zostanú po nich len zvyšky peria, vysušené pieskovo-soľné pláne a suchá tráva. Napriek tomu tu žije prekvapujúce množstvo zvierat aj v období sucha.
♦♦♦
Viktóriine vodopády (Zimbabwe/Zambia) - Jedno z najväčších turistických lákadiel Afriky. A zároveň miesto, kde otázky a odpovede o plusoch alebo mínusoch turistického ruchu nájdete na každom rohu. Už pri vstupe do Zimbabwe na hraničnom prechode narazíte na realitu zle riadenej krajiny. Víza sa dajú kúpiť len priamo na hraničnom prechode. Štyria úradníci pracovali tempom približne 50 víz za 1,5 hodiny. Alebo oveľa rýchlejšie, ak sa Váš sprievodca dohodne s miestnym úradníkom, čo sme s vďakou odmietli. Samotné vodopády a mestečko Victoria Falls rozhodne stoja za návštevu. Najlepší čas na prehliadku vodopádov je paradoxne v období sucha. V období najväčšieho prietoku vody sa Vám môže ľahko stať, že neuvidíte nič iné ako len veľký mrak vodných kvapiek nad krajinou. Miestne turistické kancelárie ponúkajú množstvo atrakcií - plavby po rieke Zambezi, zipline, bungee jumping a pod. Keďže tieto atrakcie sa prevádzkujú v masovom meradle, okolie vodopádov pripomína skôr zábavný park, než prírodnú rezerváciu. A to ešte treba spomenúť vyhliadkové lety helikoptérami počas celého dňa. Keď si však uvedomíte, že turistika živí desaťtisíce ľudí žijúcich v tejto oblasti, tak potlačíte svoje rozhorčenie nad devastáciou prírody a s chápavým úsmevom si kúpite drevenú alebo kamennú sošku miestnych rezbárov. A neskôr, možno až doma Vaše rozhorčenie zasa stúpne, keď zistíte, že tá soška nie je z dreva, alebo kameňa. Že je to umelá živica naplnená dreveným prípadne kamenným prachom a najskôr bola vyrobené niekde v Číne. Taká je realita v oblasti Viktóriiných vodopádov. Zmes skutočnosti a fejkov. Skutočná a krásna príroda a falošné sošky. Originálna vidiecka kultúra a vymaľované potemkinovské dediny pre turistov. Časté výpadky elektrickej energie. Prakticky neexistujúca oficiálna domáca mena a reálne fungujúce americké doláre. Bez nich do krajiny ani nechoďte. Platobné karty vám budú na nič.
Ale napriek tomu stoja Viktóriine vodopády za návštevu. Pozrite si nasledujúce fotografie a verím, že mi dáte za pravdu.
♦♦♦
Tu končí prvá časť nášho putovania. Cesta pokračuje návratom do Botswany v druhej časti môjho blogu.
