Ešte pred tridsiatimi rokmi teda donedávna sa jarmok odohrával v Radvani, medzi Furmanskou krčmou a Huštákom. Vtedy mládenci držali v rukách miesto mobilu veľké drevené varechy a podľa stáročia trvajúcej tradície a podľa povahy niektorí jemne a druhí zasa silnejšie plieskali dievčatá po zadku. Bol to zároveň aj spôsob, ako na seba upútať, a možno aj ako sa vraví, zbaliť babu. Stánky boli vtedy trochu iné ako dnes. Burčiak, lokše, pečené kačky, cigánska pečienka, pernikári a cukrová vata. Mohli sme tu vidieť aj prezentáciu živočíšnej a rastlinnej výroby zo širokého okolia. No samozrejme už aj vtedy bolo hojne k videniu ľudové remeslo či už naživo, takpovediac pri čine alebo sa prezentovali len hotovými výrobkami rôzneho druhu. Tú časť som mal najradšej. Tá je skvelá aj dodnes. No a skoro som zabudol na kolotoče "Těžký průmysl český", strelnice a strašidelné zámky. Namiesto „stejdžov" s kapelami boli po jarmoku roztrúsení cigáni s husľami sem tam harmonikár.
Tú krátku vzdialenosť z Radvane do Banskej Bystrice jarmok prekonal s rôznymi obmenami vďaka rôznym nápadom primátorov a podnetom ich radcov len za pár rokov.
Stalo sa to, čo tak často kritizujeme ako „Bratislavocentrizmus". Len v malom. Alebo, a to nerád hovorím ako bystrický patriot, ale myslím že môžem, keďže toto nie je kritika, len úvaha. Toto je skvelý príklad pre vysvetlenie názvu nášho mesta „Pažravá pri Zvolene". Žiaľ si starý pán Radványi nestihol založiť občianske združenie a zaregistrovať ochrannú známku podujatia, aby udalosť ostala tak ako tradícia káže v Radvani.
Banská Bystrica je aj za normálnych okolností ťažkou skúškou, keď sa chceme prepraviť naprieč mestom, vyplýva to z dosť rozsiahleho areálu chránenej pešej zóny a z absencie okruhu okolo mesta, ktorý v budúcnosti bude alternovať takzvaný obchvat. Udalosť akou je jarmok je traumou pre domácich aj pre všetkých statočných službukonajúcich policajtov, záchranárov a ostatných ľudí starajúcich sa o chod mesta. Pozývame k nám na jarmok, ale na všetkých parkoviskách stoja kolotočiary. Kde majú zastať ľudia, ktorí nás prišli navštíviť? Cudzí človek to má ťažké. Nemôže zastať hocikde, lebo mu dajú papuču.
A Radvaň zíva prázdnotou. Na dvoch kilometroch štvorprúdovej cesty cez Radvaň by mohol byť jarmok, teda ten radvanský. Druhá polovica zo štyroch prúdov by mohla naďalej aj počas celej akcie ako normálna aj obslužná komunikácia. Nehovoriac o priestore pred „novým Priorom". Mesto by potom mohlo zabezpečiť kyvadlovú dopravu k centru, kde by boli sprievodné podujatia v rámci „Dní kultúry mesta". Neboli by zápchy. Aj stánky mimo centra by možno boli lacnejšie a nemusel by to všetko v konečnom efekte zaplatiť návštevník. Bola by to podľa mňa konečne dobrá symbióza.
Radvanský jarmok v Radvani a Dni mesta Banská Bystrica v Banskej Bystrici.
Tak uvažujme.
