Neblogujem dlho,no dosť intenzívne. Najmä posledný víkend ma presvedčil, že je ľahko možné, že aj na blogovanie bude onedlho nejaká diagnóza F33 alebo aká; teda závislosť ako hrom. Začne to tým, že človeku nedá, aby nepovedal svoj názor; keď sa mu potom zdá, že ho nepochopili, alebo odpovedali zaujate, znova sa vracia k svojim argumentom...a ak si nedá pozor, môže človek po pár hodinách skončiť s psychickou opicou, rozleptaný, ponížený, bez nádeje na úspech v presviedčaní o svojej pravde...Lepší prípad je, keď sa má z čoho a aj dokáže z názorov iných poučiť. Vtedy získava cenný materiál pre stavbu mozaiky zrelosti svojho vnútra.
Taký je Blog: lákavý, no krutý; nudný, a nečakane citlivý; veľmi konštruktívny a dekadentný; zákerne "povzbudzujúci" naivku do písania ďalšieho bahna zo svojej bahnitej duše, i pozdvihujúci úprimnosťou múdrej rady; je štýlovo a pravopisne perfektný, ale aj rozhádzaný a s hrúbicami porobenými ako naschvál ...
Odzbrojujúco však v 1. rade vravím: JE DOBRE, ŽE TU BLOG JE! Alebo ako ho dnes s určitým nadsadením charakterizovala "jedna z nás", ktorí sa na blogu SME dorozumievame: "Fenomén blogu je úžasný, myslím, že zvyšok obsahu SME sa môže schovať, mneosobne to dáva mnoho, aj keď sa to v tých diskusiách nemusí na prvý pohľadtak zdať..."
Blog učí pokore: musíš si uvedomiť, že musíš existovať so svojim presvedčením, aj keď ti ho neuznali múdri a slušní, a prevalcovala ho aj spodina; alebo si musíš pokorne priznať, že ťa dostali a že tvoj vlastný názor treba neľahko korigovať.
No a tiež si osobne myslím, že možno nie práve šťastné je označovať niekoho ako VIP (a dávať mu tak isté právomoci).To môže jednak vo VIP-ovi vzbudzovať pokušenie rozdávať nadrozmerné perly duchaostatným NE-VIP-om (netvrdím, že som sa s tým stretol), jednak v NE-VIP-och to môže vyvolávať pokušenieapriori odmietať túto "vyššiu kastu" vytvorenú dosť umelo; a tiež preto, žeprinajmenšom rovnako s úľubou ako článok dobrého VIP-asledujem pokusy niektorých "tých maličkých", ktorí sa z príspevku napríspevok (márne) snažia získať niečiu pozornosť, získať aspoň jednureakciu na svoje postrehy a napriek tomu, že si ich (takmer) niknevšíma, to skúšajú znova a znova a čítajú tých druhých a píšu...
Blog je fajn vec. Blog je malý výsek planéty Slovensko. Maličká vzorka, no vari dosťreprezentačná na vytvorenie si obrazu o vnútre republiky. Som šťastný, že v tomto vnútri som už po nedlhom čase blogovania našiel aj veľa krásy. Krásy, v ktorú každý z nás verejne alebo ukradomky spod masky dúfa, túži po nej. Dá sa nájsť aj na blogu. To je fajn.
