O nás bez nás. Dobre známa fráza, na ktorú sme si už akosi privykli. Na prvý pohľad to vyzerá lepšie. Rýchle riešenia, zvyčajne jedného človeka, sa ihneď podporia a už aj odhlasujú. Základ je rozhodnúť dosť rýchlo na to, aby si niekto nevšimol, ako mu je ubližované.
O vašej funkcii rozhodnú bez otázky, nemôžu riskovať, že budete ďalej škodiť. O vašom občianstve rozhodnú bez diskusie, aby ste náhodou nenašli spôsob ako by to mohlo fungovať. Prekŕmili sme si zvery, a teraz chodia do dedín na žrádlo? Bude ich treba zredukovať, a to rýchlo a bez otázok. Ak to takto pôjde ďalej, možno už aj o našom demokratickom zriadení rozhodnú za zavretými dverami parlamentu.
Stále to nie je také jednoduché. Ak sa vládnuca garnitúra rozhodne, že si náš sused už nezaslúži pomoc, ľudia sa postavia a poskladajú sa samy. Inštitúcie, ktoré sa dostali na zoznam nepriateľov, dostávajú skúšky, ktoré by mnohých donútili vzdať sa, no chápu, že bránia čosi viac ako len svoje pracovné miesta. Charakter človeka ani organizácie nemožno zlomiť za takú krátku dobu, no je to možné ak je to opakované a dlhodobé.
Tak ako predtým tak aj teraz stojí budúcnosť našej krajiny na konaní ľudí. Náš obraz v zahraničí je ľahšie tvoriť pre tých na čele v našej krajine, ale to neznamená, že je nemožné ho meniť aj len skutkami bežných občanov. Každý krok, ukazujúci chuť podávať otázky a nevôľu ticho sa prizerať, má zmysel a veľký význam.
