Máme výsledky, ktoré jedných vyvolili a druhých pochovali. Dostali sme sa na druhú priečku, aj keď sme sa už cítili ako víťazi. Smútok, strach a bolesť môžu cítiť mnohí a asi aj cítia. Chuť odísť a nikdy sa nevrátiť práve teraz pohltila mnoho občanov, ktorí majú chuť byt súčasťou moderného sveta a nebyť krajinou, ktorá sama nevie, čo chce a čo nechce.
Máme naozaj odísť? Určite by to bolo jednoduché a všetky naše problémy by sa zrazu zdali ako cudzie. Človek však môže cestovať po celom svete, ale myslím, že si väčšina z nás uvedomuje, že naša krajina sa nenachádza na mape, ale aj v nás. V našich mysliach počujeme jazyk, ktorý sme si nevybrali, no ktorý sme dostali. Máme práva a slobody, ktoré nám ochraňuje niekto, koho sme nikdy nestretli a možno už ani nežije. Tieto hodnoty ochraňujú legendy nášho národu, ale aj inštitúcie teraz fungujúce, ktoré sledujú každé jedno porušenie.
Sú v nebezpečí. To, že jediné čo zatiaľ zaniklo je špeciálna prokuratúra neznamená, že ostatné boli nedotknuté. Tá odvaha, že niekto zruší celý orgán, ktorý je vlastne jediná poistka proti jeho vlastným hriechom voči krajine je tak neuveriteľne veľká a strašidelná, že ak by sme sa mali vžiť do situácie iných kontrolných orgánov, radšej by sme sa samy rozpustili.
To je situácia u nás. Tí ľudia, čo to ešte videli lepšie s našou krajinou odchádzajú, inštitúcie strácajú motiváciu a silu, politici zostanú, no načo budú bojovať ak im do plachiet neveje vietor ich voličov? Stane sa to, čo sa už stalo v iných krajinách. Vietor ustane, búrka taktiež, bude slnečno, ale všetci vieme, že mu predchádzala búrka takých rozmerov, že rozmetala všetko, čo sa dalo. Už sme často v reportážach o prírodných katastrofách videli ten až neuveriteľný pokoj a ticho tesne po nich. Samozrejme, rodiny plačú a celý svet smúti, ale tie zbúrané mestá vyzerajú vždy tak ticho a jemne. Je vôbec možné si predstaviť silu tej hroznej ničivej sily keď sme svedkami toho pokoja? Zdá sa to ako oáza. A u nás to môže byť čoskoro realita. Ak sa necháme zviesť tými, proti ktorým sme chceli stáť tak pevne.
