Mojžiš smrdí, alebo Poďme bratia do Egypta

Lenže aj tento hlas, hlas takzvaného Dôstojného bol hneď prekričaný ďalším. Patril Extrémne Múdremu: „Aj ty smrdíš! Kto by nesmrdel po toľkých rokoch na púšti...“
„Ja viem,“ dodal smutne Dôstojný.
„Ale aj tak mi nedá jedna vec, Mojžiš,“ pokračoval s lišiackym pohľadom Múdry, „kedy budú raňajky? Už sme všetci hladní!“
„Manna smrdíííí!“
„Ticho,“ zahriakol opäť Múdry Dôstojného, „ale má pravdu. V Egypte sme mali zadarmo ryby, uhorky, dyne, pór, cibuľu, cesnak...“(4M 11.5)
„Cesnak smr....AU,“ tentoraz Dôstojného umlčala facka.
„Pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom...“ snažil sa Mojžiš upokojiť Múdreho.
„Ale no tak Mojko...neoháňaj sa Novou Zmluvou, keď ešte ani stará nie je spísaná...Ja ti niekedy nerozumiem,“ povzdychol si Extrémne Múdry, „vieš...vôbec nepodporuješ slobodný rozvoj umenia. Žiadne umelecké predmety, žiadne sošky...vraj MODLY. Egypťania sú taký úžasný národ a veľmi civilizovaný. A sú aj zbožní. Majú takú nádhernú mytológiu. A pestrú. Nie jedného trápneho Boha, ktorého ani nevidieť, ani nič...ako ho chváliť, keď si nemôžeme vyrobiť nič, čo by ho stelesňovalo?“
„O čom to hovoríš, Múdry. Veď Boh sa nám zjavil ako oblačný a ohnivý stĺp...“
„No ďakujem pekne. Oblačný...z vysokého tlaku ma bolí hlava a od ohňa mi obhorelo obočie...To je všetko, čo dokázal?“
„Nie! Veď On nám dal vodu zo skaly...“
„Myslíš TÚ vodu!!! Stavím sa, že bola maximálne tak úžitková. Určite nebola pitná. Poviem ti, tak silne mineralizovanú vodu som ešte nevidel. Vieš ako sa nám všetkým od nej zaniesli cievy? Priateľ Dôstojný, ja to tu už viac nestrpím. Poďme späť do Egypta!“
„Počkajte. A čo Zasľúbená zem?“ volal na nich Mojžiš.
„Zasľúbená zem smr...“ Dôstojný už-už chcel dokončiť svoju obľúbenú vetu, ale vražedný pohľad Extrémne Múdreho ho zastavil.

A tak sa naši dvaja hrdinovia, Extrémne Múdry a Dôstojný začali predierať nekonečným morom ľudu Izraelského. Keďže mali šťastie a boli takmer pri kraji niekoľkomiliónového davu, stačilo im prepchať sa len pomedzi jednu jedinú...stovku...tisícov ľudí.

Pomaly sa začali strácať v diaľke. Cestu si spríjemňovali obmenou piesne, ktorá v ich podaní znela: „Poďme bratia do Egypta dudlaj dudlaj dudlaj daaaa....“

„Koho mám ohlásiť,“ opýtal sa hlavný egyptský vrátnik.
„Ja som Extrémne Múdry. Prvé meno - Extrémne a priezvisko - Múdry. Ale niektorí ma volajú Emu. A toto je môj priateľ Dôstojný...on má len to jedno meno...to je vlastne jeho umelecké meno. Viete...ako Madonna...alebo Kleopatra. Tá je vám asi trochu bližšia. I keď Madonna predala viac albumov.“
„Páni, vitajte v Egypte. Máme tu 42 stupňov v tieni a bezoblačno. Dúfame, že vaša cesta púšťou bola nepohodlná a ponižujúca,“ privítal ich Egypstký dozorca Číslo 327 s kamennou tvárou, keď prechádzali bránou.
„Samozrejme, cesta bola veľmi nepríjemná. Ale konečne sme tu, v Egypte. Obávali sme sa, či náhodou nedôjdeme do toho Kanánu. Bŕŕŕ, sloboda, to je to najstrašnejšie slovo!“ konverzoval Extrémne Múdry s dozorcom Číslo 327.
„Iste, iste,“ prikyvoval „sloboda je zlá vec. Otroctvo odporúča 9 z 10 egyptských faraónov. Ale teraz ste už tu a môžete znova úpieť pod egyptskou nadvládou. Dobre že ste si nevybrali inú civilizáciu. Väčšina z nich je na otrokov príliš mäkká. Normálne sa tam poflakujú a len tak si polihujú....na obetných oltároch...“
„Áno, viete....to je také o ničom, ak vás ani poriadne nešľahnú bičom,“ povedal Dôstojný, „mohol by som vás poprosiť? Je mi to trochu trápne, ale...mohli by ste šľahnúť bičom? Viete...ja nie som zvrhlý!!! Mne to nespôsobuje nejaké...POTEŠENIE. Ale už mi to chýbalo. Viete, tam na púšti nás Mojžiš maximálne dal kameňovať, ale to nebolo ono. AU! Áno, to je originálny egyptský bič. Môžete na druhej strane chrbta? JAU! OK, to je ono. Teraz sa cítim ako otrok.“
Múdremu ale bičovanie nestačilo: „Viete...ja som náročnejší. Mohli by ste my dať tlačiť nejaký kamenný kváder? Prosím...Áno, tento je dosť veľký. A tiež mi motivačne môžete šľahnúť. AU! ÁÁÁU! Teraz sa cítim aj ja dôstojne. Radšej vládnuť v Egypte, ako slúžiť v Kanáne!!!“
„Smiem cteného otroka upozorniť, že on teraz v Egypte nevládne?“ upozornil dozorca Číslo 327.
„Aha, nevadí,“ zamyslel sa Múdry „Tak teda: radšej slúžiť v Egypte, ako vládnuť v Kanáne! Tak, riadne sme vypiekli s Mojžišom, Izraelom a vôbec. AU, ten bič je pekne silný...“

„Egypt smrdííííí!“ povedal len tak mimochodom Dôstojný. A už nikdy v živote nemal väčšiu pravdu...