* Dobrý deň. Ako ide život? Ako sa má manželka?
- Asi dobre. Teda vlastne neviem. Nerozprávame sa.
* Nie? A prečo?
- Sám neviem. Žiaľ, nemôžeme si to ani vyjasniť, lebo saspolu nerozprávame.
* Aha. Nuž, tak toto vie naozaj budovať vzťah, však áno.Dnes je toľko vecí, o ktorých sa dá nerozprávať.
- Áno, napríklad šport.
* No to nie! O športe by som sa s manželkou radšejani nerozprával.
- Ale veď sa ani nerozprávame.
* Jaj, samozrejme. Prepáčte. Teda ako hovorím, je toľko tém,o ktorých sa dá nerozprávať. Napríklad politika.
- Presne tak, moja reč. O súčasnej politike sa dá ibaak nerozprávať. Alebo aj o počasí.
* Joj ÁNO. O počasí sa dá nerozprávaťa nerozprávať jedna radosť. Až vám jazyk zdrevenie. Ak sa dvaja ľudianerozprávajú, tak sa toho dá toľko nepovedať. Toľko informácií neposkytnúť.Toľko myšlienok nevyjadriť. Toľko pocitov nesprostredkovať. O toľko emóciísa nepodeliť.
- Hmm, to teda nie je zážitok.
* Presne tak, NIE JE to zážitok.
- Aj ja som sa včera tak s manželkou nerozprával.A čo som nezistil?
* Nič.
- Presne tak. Nič. Sladká nevedomosť. A viete, že taktoje to už niekoľko týždňov?
* Tak aspoň viete, na čom ste.
- No náhodou, je to veľmi výhodné. Nehrozí mi infarkt, ničma neprekvapí. Ja každý deň viem, čo sa dozviem...
* Čo také?
- Predsa NIČ.
* No samozrejme! Prepáčte. Som trochu zmätený. Čiže vy máteúplnú istotu a dopredu viete, o čom sa s manželkou budetenerozprávať?
- No to celkom neviem, lebo ako tu už odznelo, nerozprávaťsa dá o hocičom. To množstvo tém na nerozprávanie sa nedá vyčerpať. Čižeobčas mám problém domyslieť si, o čom moja manželka mlčí. Väčšinou sú toveľmi vyrývačské reči...
* Ale nič to. Keď nič nepoviete, nič nepokazíte, nikohoneurazíte. Však?
- Presne, je to veľmi bezpečné. Dokonca už som navrhol, abysa na medzinárodných rokovaniach nerozprávalo. Viete koľko medzinárodnýchotázok by sa takto dalo premlčať?
* Aj konflikty by sa premlčali. Presedeli a premlčali. Prešlaby premlčacia doba a bol by pokoj.
- I keď....tak dlho mlčať a sedieť? Nemohli bystáť?
* No tak to by teda bola pomoc.
- Tak ležať.
* No ešteže čo?! Hneď by nám vzhlásili vojnu, veď by bolipohoršení takýmto ľahostajným postojom...teda ľahostajným „polehom“? Čo by nataký škandál povedal nejaký zahraničný diplomat?
- Nič...veď by sa s nikým nerozprával. Tak čo by moholpovedať?
* Aha, Chápem. Ale aj tak, z ležania sú preležaniny.
- Tie sa premlčia.
* Výborne, to by mohlo fungovať. Ja už chápem, prečo sa hovorí„mlčať zlato“. Poviem vám, na svete by mohol byť taký pokoj, ak by ľudia vedeliaspoň chvíľu držať hubu...
